google27eaa3905ca3fee3.html

Hovorí sa, že pokušeniu nemožno odolať najmä, ak sa nám predstaví v celej svojej kráse a odhalí v zlatom rúchu. Poľahky prepadneme jeho falošnému kúzlu, vďaka ktorému sa dostaneme plne do jeho moci. Zvykne nás lákať rôznymi trikmi, až sa pre nás stane neodolateľným a my si budeme priať len to, aby nás nikdy neopustilo. Niekedy si ani nevšimneme, že je to všetko len pretvárka, cez ktorú sa mu darí bližšie dostať priamo k nám, aby nami mohlo manipulovať. Keď nám predostrie všetky výhody a pozitíva, málokedy sa mu dokážeme otočiť chrbtom a svojvoľne  tresnúť dverami.

                Máva nad nami magickú moc, pretože nám sľubuje priam celé nebeské kráľovstvo a my mu nakoniec podľahneme. Dáva nám možnosť byť niekým a takmer nič na oplátku nechce, iba ak tak rád by si urobil hostinu z našej duše. Tú zaslepene odovzdáme do jeho chamtivých rúk a čakáme, že z nej urobí dokonalé duchovné dielo. V jeho správe však nie je dobré o ňu postarané, nie je s ňou vhodne narábané a naše vnútro je zahádzané všetkými možnými intrigami, závisťou a nenávisťou voči všetkým. Jeho hlavnou potravou je úzkosť, strach a stres, hoci sú servírované na striebornom podnose. Neraz sa stáva, že ak prídeme o to kým, sme vo vnútri, prídeme o celistvosť  našej osobnosti. Lenže i napriek tomu všetkému, opakovane, dobrovoľne a dokonca neraz i radi dávame do rúk temna a zloby samých seba.

Ligotavé dôvody nám nedajú spávať

Viacerí z nás bývajú vychovávaní v duchu ,,buď poslušný, budeš niekým, pretože hlavou múr sám neprerazíš.“ Táto učená a často opakovaná formulka  nás drží ďalej od vodopádu našich túžob, do ktorého už ako deti chceme skočiť. Máme sa na pozore, bojíme sa urobiť ďalšie kroky a necháme sa strhnúť červenou výstrahou, ktorá pre nás predstavuje strašiaka. Už nie je dôležité, to či si skutočne želáme, ale to, čo po nás očakávajú ostatní. Tí nás učia, ako byť dôstojným klaunom v sále a neskôr nám platia za to, aby sme svojim vystúpením bavili divadelníkov vystrojených do kostýmov a frakov. To je vraj našou hlavnou úlohou, prečo sme sa tu ocitli a taktiež dôvod, pre ktorý sa oplatí žiť na vysokej nohe. Máme právo získať to po čom túžime, stačí iba, ak zabudneme, že nám sedí iná veľkosť topánok.

Davom sa necháme pošliapať cestou za uznaním

Keď sme samými sebou je ťažké si získať obdiv a rešpekt od všetkých ľudí, ktorými sme obklopení. Vždy sa totiž nájde niekto, komu nebudeme po chuti a rozhodne sa nás vymazať z mapy Európy. Obzvlášť, ak sa jedná o jedincov, ktorí nikdy nezažili pocit slobody a odjakživa sú im predkladané predpisy, podľa ktorých by sa mal uberať ich život. Tí ani netušia, čo od nás žiadajú, keď chcú, aby sme prijali ich beztvárnu a bezútešnú existenciu. Odmietli nás počúvať a usilujú sa nám navliecť sieťku, ktorá je schopná pochytať menšie ryby – ich ďalšie obete. Oni neokúsili, aké to je, keď sa vedú svoje kroky podľa vlastného štýlu hudby a tak si myslia, že iná cestá ako tá, ktorá ich riadi neexistuje. A čím viac času trávime v ich spoločnosti, tým väčšmi sa z nás stávajú námorníci bez plavidiel.

Máme strach stať sa mentormi svojej prítomnosti

                Nechceme nič pokaziť a očakávame, že náš život bude tak perfektný ako žiarivá limuzína pred panelákom. K tejto našej vízii nám dokáže dopomôcť pocit spolupatričnosti a tak dovolíme, aby naše rebelské krídla zhoreli do tla. Pri akomkoľvek proteste alebo vzbure by sme stratili svoju tvár a my si ten luxus nemôžeme dovoliť. Sme odkázaní na tých, ktorí nás riadia a vedú a tak by sme prišli o viac než len svoju česť, ak by sme popadané koráliky našej bezstarostnosti nezastavili. Netúžime stratiť naše postavenie iba preto, že nám prestal život v putách vyhovovať. A tak sa radšej držíme starých zvykov, než aby sme preskúmali nové príchute vedomia.

Nasledovať vedomie v každej chvíli prináša oslobodenie

Ak sa raz rozhodneme zložiť masku neúprimnej cudnosti z tváre, tak sa budeme musieť popasovať s viacerými živlami ľudskej nátury. Už nebude tak jednoduché byť rovnakým odznakom na veste, kde je totožných ďalších tridsať, pretože naše vedomie bude otvorené novým možnostiam. Táto cesta sa bude zdať vyčerpávajúca a my na nej môžeme zanechať čosi viac ako starú uniformu, z ktorej sme vyrástli, no poznanie, že máme možnosť byť kým chceme, môže byť o to sladšie. Nemali by sme lipnúť na zaužívaných tradíciách, ktoré nám iní vnucujú, pretože tak budeme vždy len tieňmi. My sami musíme vedieť uvážiť do akej miery nás robí skutočne šťastnými vedomie, že sme len jednou z ďalších miliárd svietiacich hviezd na oblohe. A práve preto by sme sa mali stať kométou s chvostom a zanechať na nebi znamenie, ktoré si všimnú i tí, ktorí sa ešte len prebúdzajú na svojej snovej ceste za poznaním.


Súvisiace články:

(Prečítané 214 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.