Už dlho sa nepovažujem za kresťanku. Našla som si pre mňa vyhovujúcu a v živote sa mi osvedčujúcu „duchovnú cestu“ a celkový svetonázor, ktorý sa v istých zásadných veciach s cirkevnou dogmou v podstate vylučuje, takže zo striktne náboženského či spirituálneho hľadiska kresťanka byť jednoducho nemôžem. (Niečo iné je, ak vnímame príslušnosť ku kresťanstvu v kultúrno-regionálnom kontexte.) Napriek tomu v týchto veľkonočných dňoch, odrazu a spontánne silno preciťujem podstatu učenia Ježiša Krista.

Dovolím si tvrdiť, že jadro Kristovho učenia je vo vete „Kráľovstvo Božie je vo vás“.

Je to idea, ktorá – v prípade, že nám naozaj naplno dôjde jej zmysel – prevráti doslova hore nohami celé naše chápanie tohto života a hmotného sveta. Dnes rovnako ako vtedy, keď ju Ježiš začal hlásať.

V tejto súvislosti mi príde trochu ťažké uveriť, že pred Kristom by to naozaj nikto nevedel a nemal takýto „duchovný vhľad“. Alebo to možno dovtedy nik netušil práve v tej oblasti, v ktorej Ježiš Nazaretský pôsobil…? V zásade je to jedno. Vôbec nezáleží na tom, či Ježiš prišiel priniesť „dobrú zvesť“ určitým ľuďom v určitej geografickej oblasti v určitej dobe, alebo či ju priniesol naozaj celému ľudstvu, v rámci duchovno-evolučného kontextu, alebo či je tento príbeh „len“ metaforický mýtus, ktorého význam sa odkrýva človeku počas jeho individuálneho vývoja, a to symbolicky, nie doslova. Takéto špekulácie, ani žiadne fakty pre či proti nim, nie sú podstatné. Podstatná je naozaj tá dokonale sformulovaná téza „Kráľovstvo Božie je vo vás.“

Toto posolstvo, tento ezoterický princíp alebo „vesmírny zákon“ dnes hlásajú aj iní duchovní učitelia, rôzni autori, rôzne knihy a rôzne smery; tie modernejšie aj tie, ktorú sa hlásia k starým tradíciám (a zďaleka nie len kresťanským). Možno ho predstavujú trochu inými slovami, ale v podstate myslia presne to isté. Naozaj sa totiž jedná o univerzálny princíp, ktorý je rovnako ako v biblickom príbehu aj dnes hlboko mystický a dojemný. A rovnako ako v biblickom príbehu, aj dnes sa nájde veľa ľudí – vlastne ich je zrejme väčšina, ako aj vtedy – ktorým takáto idea nestačí.

Aj v tom je Ježišovo posolstvo univerzálne významné. Jeho bolestná smrť, ktorú si máme pripomínať na sviatky Veľkej noci (ak teda akceptujeme tieto sviatky ako v zásade – aspoň z historicko-kultúrneho pohľadu – kresťanské), je presne o tom, čo platí dnes, v roku 2018, rovnako ako vtedy: že väčšine ľudí – a to ani (alebo práveže) tým (akože) „duchovným“ – nestačí vnútorné kráľovstvo. To sú ľudia, a je ich naozaj väčšina, ktorých rozčuľuje alebo prinajmenšom frustruje filozofia, ktorá tvrdí, že všetko má pôvod v nás, v našich myšlienkach a presvedčeniach, že za všetko si „môžeme sami“ a že sami tiež máme moc zmeniť čokoľvek, čo nám nevyhovuje – ale zmeniť to tak, že to NAJPRV zmeníme v sebe, zmenou svojho postoja a pocitu. Že každá zmena sa musí začať v nás a od nás; že v skutočnosti vlastne ani žiadna zmena nie je nikdy možná, len tá, ktorá sa odohrá v nás. Takíto ľudia sa často až agresívne obrátia proti tomu, kto tvrdí niečo také a pripomína nám, že „kráľovstvo Božie je v nás“.

Aj dnes, tak ako v známom biblickom príbehu, existuje množstvo „rozhnevaných mladých mužov“ (a iste nie len mužov), ktorých vie naozaj pobúriť až rozzúriť „škola pozitívneho myslenia“ a podobné „kecy“, ktoré podľa nich učia ľudí byť pasívnymi. Keďže svet vyzerá tak, ako vyzerá (v ich očiach v podstate úplne zle), práve v mene duchovných ideálov treba už konečne začať niečo robiť!!! Zbaviť moci nehodných, zvrhnúť zlú vládu, búriť sa, protestovať, dosiahnuť prevrat! Alebo s hlbokými obavami a povýšeneckým zhnusením sledovať „skazenosť“ tých, čo majú iný názor, a vymýšľať, ako by sa dalo zariadiť, aby všetci žili a zmýšľali tak či onak (ideály dnešnej „duchovnosti“ a „morálnosti“ siahajú od vegetariánstva cez eko- a bio-životný štýl či návrat k tradíciám a „čistote“ našich predkov až po nemiešanie rás). Len nech už tá zmena k lepšiemu konečne príde! Nech príde naozaj, navonok – nech je hmatateľná a viditeľná, pretože inak sa neráta. Kašlať na drísty o láske a vnútornej spokojnosti či radosti, keď sa ľudia stále delia na tých, ktorí sú úspešní, a tých, ktorí úspešní nie sú a za takýchto podmienok ani nikdy nebudú. Snažiť sa o zmenu seba a svojho života?! Nie, chcieť zmeniť svet!!!

A takých, ktorí vyzývajú k domnelej pasivite a lživému pocitu šťastia, netreba počúvať, lebo sú to hlupáci, ktorí si len niečo nahovárajú. Tí, ktorí hlásajú, že každý by si mal hľadieť sám seba a dbať o vlastný vnútorný mier a rozvoj a neriešiť iných, sú pokrytci, ktorí nijako nebránia zlu. Ukrižovať ich!

V čom je toto iné teraz, než ako to bolo pred tými dvetisíc rokmi? V čom je iná žiadosť udeliť milosť zloduchovi Barabášovi a dať ukrižovať naivného blázna Ježiša, než ako niektoré dnešné davovo či aspoň skupinovo prejavované názory?

Nech sa zamyslí každý jeden z nás teraz, v tieto veľkonočné dni.

„Kráľovstvo Božie je vo vás.“ Kto raz naozaj precíti a spozná, že „kráľovstvo Božie“ je v ňom, už navždy získa nesmrteľnosť. Aj v tomto smere je Kristovo posolstvo pravdivé a univerzálne platné. Nie v tom, že človek Ježiš doslova vstal z hrobu vo vzkriesenom fyzickom tele, ale že každý jeden človek, ktorý pochopí, že hmotu utvára „duch“ (energia, vibrácie, myšlienky) a že sa nám v živote zhmotňuje iba to, čo z nás vyžaruje, na čo sme naladení a s čím rezonujeme, a pochopí v tomto zmysle svoju zodpovednosť za úplne všetko, čo sa mu deje, pochopí zároveň svoju totálnu slobodu a silu. Stane sa nezraniteľným a nesmrteľným, pretože pochopí, že mu nič nemôže naozaj ublížiť, pretože všetko vychádza z neho a všetko je on sám – a teda to v skutočnosti môže aj zmeniť, ale spôsobom „zvnútra von“, nie naopak.

Toto všetko – neoddeliteľne premiešané a prepojené – je obsahom veľkonočného mystéria, ktoré v skutočnosti nie je kresťanské, a už vôbec nie katolícke, ale prosto duchovné.

Každý, kto je nespokojný s niečím viditeľným, prejaveným, zhmotneným vo svojom živote či vo svete, a myslí si, že by to chcelo nejakú zásadnú zmenu zvonka – nejaký prevrat, alebo aspoň malý súkromný „zázrak“, križuje Krista; dáva pokyn alebo aspoň súhlas s jeho ukrižovaním a pridáva sa na stranu tých, ktorí sú radšej za omilostenie Barabáša, visiaceho na kríži po Ježišovom boku.

Každý, kto pochopí a jasne precíti, že všetko, čo sa mu deje i čo sa deje navôkol neho, má pôvod v jeho – alebo aj v jeho – vlastnom vyžarovaní, v tom, s čím sa myšlienkovo stotožňuje, čomu venuje veľkú pozornosť a veľa energie, objavuje v sebe kráľovstvo Božie a vstáva z mŕtvych.

Každý, kto začne chápať a v praxi si poctivo dennodenne overovať fungovanie týchto „vesmírnych zákonov“, začne žiť nový život.


foto: https://www.flickr.com/


Súvisiace články:


 

(Prečítané 373 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.