Chaos, bordel, panika – 2. časť

V predchádzajúcej časti – Chaos, bodrel, panika som písala o tom, ako pochopiť tento stav procesu zmeny, jednak sveta a jednak svojej vlastnej, v ktorom sa práve nachádzame. Vyplynulo z toho, že ak sa nám pod vplyvom udalostí (napríklad strata práce, rozchod, smrť v rodine) diametrálne zmenia podmienky života, máme možnosť, pri strate starých orientačných bodov, môžeme ich nazvať aj piliermi našej istoty, nájsť seba, odpovedať si na otázku: Kto som? a z tohto nultého bodu začať budovať svoju novú realitu. Svoj vlastný vesmír. Pri tejto činnosti pochopíme, čo znamená príslovie, že každý sme tvorcom svojho osudu. Nie je to popieranie vyššej moci a osudu ako takého, ale objavenie obrovskej tvorivej sily uprostred svojho vnútra.

Pochopenie, že každý z nás je boh – stvoriteľ svojho vesmíru, svojho sveta, ktorý nie je o nič menej reálny, ako ten, čo nám vnucujú médiá, politici a staré schémy myslenia. Keď už toto budeme vedieť, ľahko pochopíme, že jednotlivé vesmíry nie sú oddelené, ale že presahujú jeden do druhého, navzájom sa ovplyvňujú, priťahujú, odpudzujú, ale neustále tvoria jeden vesmírny celok. V tom spočíva pochopenie Jednoty. Pri jeho hlbokom precítení, zostane človek často zaskočený silou tohto vnemu. Byť sám sebou a súčasne byť časťou celku je nádherný pocit. Pripomína to oceán. Každá kvapka vody vytvára oceán a každá je predsa samostatná aj celistvá. Tak je to aj s pieskom a púšťou, jednotlivcami a národom a napokon svetom a vesmírom. Všetko je dôležité, lebo každá kvapka, každé zrnko piesku mení tvár celku. A keďže vo vesmíre platí zákon rovnorodosti, tak asi bude musieť vzniknúť viac vesmírov, viac dimenzií, viac jednôt, lebo to, čo vibruje na hrubohmotnej nízkej frekvencii sa nikdy nedokáže spojiť s tým, čo vibruje na vysokých vibráciách.

Rýchly presun z jednej vibrácie do druhej neprináša víkendové zasvätenie, či poznatky z j mágie, ale napríklad choroba a návrat k morálke, k vnútornej čistote. Biblické: „Buďte ako deti“, neznamená, byť detinskí a naivní, ale znamená byť čistí, pravdiví a veriaci (nie v zmysle náboženskom). Chorobu a morálku potrebujeme na to, aby sme si naplno uvedomili, že padáme a na prežitie svojej duše potrebujeme zmenu. Kto vie čítať v symbolike, či vedome myslieť, rýchlo pochopí, čo sa mu a prečo dostalo do života a zariadi sa podľa toho. Kto má oči a je slepý a kto má uši a je hluchý, ten to bude mať troška horšie. Bude musieť dlhšie a s väčšou bolesťou hľadať odpoveď na otázku prečo práve mne sa toto deje? Skvelé je, že už je na ceste k sebe. Tí, ktorí sa tam ešte nedostali, nemusia zatiaľ riešiť otázky tohto typu.

Druhá zvesť je, že z cesty hľadania niet návratu a tretia je, že zmenu myslenia netreba hľadať, lebo to môžeme robiť celý život, ale treba ju nájsť, žiť ju. Dobrým príkladom sú môj kamarát a jeho dedko. Cez prázdniny sa vždy ráno vybrali na hríby do lesa. Dedko vravel: „Ideme zbierať hríby.“ – a tak ich celé predpoludnie zbieral, až ich nemal kam dávať, môj kamarát vždy vravel: idem hľadať hríby a tak ich celé predpoludnie hľadal a domov sa vrátil s prázdnym košíkom. Cítite to naladenie cez slová? V blízkej budúcnosti bude veľmi dôležité, aby sme vedeli myšlienky dešifrovať a dať ich do slov, ktorých význam si budeme jasne uvedomovať. Prídu časy, kedy už budú slová zbytočné, ale teraz je to takto.

Treba rozlišovať medzi som smutná a ľutujem sa, medzi súcitím s tebou a ľutujem ťa, medzi pokorou a slabosťou, medzi pravdivou a diplomatickou rečou, medzi spoluprácou a manipuláciou, medzi utrpením a sebaľútosťou, medzi informovaním a manipuláciou- tieto jemné, ale veľmi dôležité rozdiely nám často náš mozog zahmlieva, ale nášmu srdcu je to jasné. Príkladom môže byť, že bez nejakého podnetu, ktorý by zaregistroval náš mozog, dokážeme (ak sme dosť citliví) zistiť aj so zaviazanými očami, či do miestnosti vstúpila žena, muž, dobre naladená osoba, večne trpiaca a nespokojná osoba alebo človek, ktorý prináša pokoj a pohodu. Tento správny pocit sa často zmaže, keď nám dajú dolu šatku a my začneme hodnotiť, pekný, vysoký, voňavý, neoholený, sympatický, nesympatický, namyslený…

Z toho vyplýva, že nemáme hodnotiť ľudí nie preto, lebo nás niekto tam hore potrestá, alebo, že to napísala Doreen Virtue, či niekto iný a stojí to v Biblii…ale preto, že to poškodzuje čistotu nášho vnímania sveta. Kalí to našu optiku, krivý náš pohľad. Tak je to so všetkými tzv. tieňmi, ktoré máme. Obmedzujú nás v našej ľudskej veľkosti. Lenže falošným pozitívnym myslením a ich potláčaním sa ich nikdy nezbavíme. To čo potláčame, bude neustále priťahovať našu pozornosť a my s tým budeme čoraz častejšie konfrontovaní. To je aj vysvetlením sťažností na to, že človek si neustále priťahuje do života rovnakých partnerov, kolegov, kamarátov, ktorí ho napokon zradia, stanú sa alkoholikmi, skrachujú atď. Ak berieme život ako školu a šancu, rýchlo zistíme príčinu a zmenou uhlu pohľadu sa zmení aj náš život. Ako príklad môže slúžiť príbeh moje kamarátky. Každý muž, s ktorým žila, vrátane manžela bol na začiatku ich vzťahu veselý a vyrovnaný úspešný manažér a na jeho konci skrachovaný, neurotický alkoholik. Stále hľadala vinu v nich. Zabudla, že všetko, čo sa nám deje je o nás. Keď to začala chápať, zistila, že v každom vzťahu sa spoliehala na ich silu a schopnosti a život si plánovala tak, že najlepšie sa im bude dariť vždy vďaka ich schopnostiam, svoje talenty uznávala omnoho menej ako ich schopnosť zarobiť peniaze.. Podotýkam, že to nebola neschopná, ani lenivá žena. Len sa nestarala o rozvoj svoje sily a o svoj rast. Chcela, aby oni rástli a jej bude potom dobre. Viac podporovala ich ako seba. Život jej ukazoval – ver sebe, rozvíjaj svojho ducha, svoju tvorivosť. Keď to pochopila, všetko sa zmenilo. Žije v rovnocennom vzťahu s jedným z tých partnerov, ktorého vážna choroba naviedla tiež na cestu porozumenia svojej podstaty.

Z týchto pár riadkov sa môže zdať, že to bolo ľahké. Vôbec nie, trvalo to päť rokov a bolo to plné pádov a miniatúrnych výšok a zasa pádov a stavov neistoty, nechuti žiť…spájala ich však naozajstná láska a viera, že spolu to dokážu, keď už pochopili princíp. A keby ste si mysleli, že tým sa to všetko končí, tak ste na omyle. Určite prídu ďalšie problémy, ale oni už majú v rukách kľúč na ich riešenie. Vedia, že pomocná ruka je na konci ich ramena a riadi ju viera v to, že všetko, čo sa nám stane nie je spravodlivé alebo nespravodlivé, ale nevyhnutné. Nikoho a nič neobviňujú zo stavu, v ktorom sa nachádzajú, ale sily sústreďujú na preliečenie nežiaduceho stavu. V sebe aj okolo seba. Priateľka je skvelá terapeutka, ktorá každou rozlúštenou hádankou vo svojom živote je bližšie a bližšie ku svojim klientom. Vie precítiť ich boje, myslenie, trápenie. Niekedy sa nám môžu stávať čudné a nepríjemné veci aj preto, aby sme sa stali citlivejšími k okoliu, aby sme si uvedomili, ako silno ovplyvňujeme všetko, čo je okolo nás. Ako môže napríklad nevinné klamstvo alebo klebeta zmeniť život nie jedného človeka, ale celého rodu. Nepravda na úrovni politiky môže zmeniť smerovanie celého národa. Dôsledky si viete predstaviť.

Nechcem politizovať, len chcem upozorniť na zodpovednosť, ktorú má každý z nás. A na silu tvorenia, ktorá je nám daná. Nedeštruujme, tvorme. Nebojujme proti, ale buďme za. Nehlasujme proti niekomu, ale za niekoho…Ak potrebujete emigrovať, nebuďte proti Slovensku a Slovákom, ale buďte za krajinu, do ktorej mierite. Svoje korene aj tak nevymažete, tak načo ich potrebujete špiniť. Uvedomte si, že keď odchádzate je to vaše slobodné rozhodnutie, nikto vás nevyhnal. Keď odchádzate s tým, že politika, ľudská hlúposť, úroveň národa vás ženú preč, žijete v starých časoch a zmena krajiny vám nepomôže. Jed zostane vo vašich žilách, aj keby ste sa dokázali klamať až do smrti. Keď však poďakujete krajine svojho detstva za všetko, čo ste tu získali a s čistým srdcom, bez porovnávania a kritiky sa vyberiete žiť tam, kam vás ťahá srdce, zmení sa váš život a budete kvapkou v mori, ktorá prináša osoh celému oceánu. Bez zbytočného obzerania sa za minulosťou. A trocha veselo si môžete povedať. Čo bolo, bolo, terazky som…iný človek.

A takýto prístup je súčasne peknou ukážkou nového spôsobu myslenia, kedy človek prevezme plnú zodpovednosť za tvorbu svojho vlastného sveta. Je v tom aj bod obratu, aj pokora, aj pochopenie, aj nový pohľad, aj tvorivosť. Mám priateľku, ktorá to takto urobila, žije v Istanbule, hovorí perfektne po turecky, miluje Turecko, neodišla by z neho nikdy, ale miluje aj Slovensko, chodí sem pravidelne a je tu rovnako šťastná ako tam, lebo to šťastie má v sebe. Vie, že tu aj tam má chlieb dve strany a nič nie je ideálne, ale jej svet v Turecku aj na Slovensku je úplne pohodový. Ešte keď zmení svoj pohľad na mužov, bude jej život rajom. Ale k zmene pohľadu musí človek dozrieť a nesúvisí to s vekom. Dať si to ako cieľ je, strata času, pretože aj tu platí, ak je žiak pripravený, učiteľ sa nájde.Ak ešte potrebujeme čas a pochopiť niečo iné, zbytočne budeme tlačiť na pílu, akurát sa naštveme a pozveme si do života ďalšie utrpenie.

Nevravím, že niekde v hĺbke srdca nemáme mať sen, predstavu, ako hviezdu na nebi v našom vesmíre, ale kedy sa jej dotkneme, nezáleží iba od nášho úsilia. Súvisí to stupňom nášho rozvoja. Ak sa vyberieme cestou čiernej mágie a pokúsime sa ovplyvniť realitu takýmto spôsobom, asi sa nám to podarí, ale trest bude ťažký. V najlepšom prípade nás to hodí zasa na štart ako pri hre Človeče, nehnevaj sa. Aj keď sa teraz veľmi ujala metóda vesmírneho automatu – Pros a dostaneš!, buďte veľmi obozretní a vedomí pri vyslovovaní svojich želaní, lebo ešte stále platí vo vesmíre pravidlo: Niečo za niečo, alebo: Za všetko sa platí. Na záver chcem pripomenúť ešte jedno vesmírne pravidlo, ktoré hovorí o odpustení.

Bez odpustenia všetkým a všetkému sa z bodu obratu nepohnete, nielen to, vy sa do neho ani nedostanete. Je teraz veľa mantier v knihách aj na internete, ktoré vás vedú za ručičku slovami odpustenia. Odpúšťam, cez veky vekov, všetkým… a je s tým často zviazaný aj rituál so sviečkami rôznych farieb, podčiarkuje to aj čas, treba to robiť v noci, písať čiernou farbou na biely alebo zlatý papier, potom písmo spáliť a popol poslať po vetre z východu na západ. Pekné divadlo. Aj ja som si ho užila. Bolo to romantické, dramatické, tajomné…len výsledok sa nedostavil. Odpustenie nie je o rituáloch, slovách a mágii. Je o pochopení, súcite a láske a tie sa nedajú získať spálením písma. Na to tiež musíme byť pripravení. Preto neodpúšťajte všetko a všetkým, ale pekne po jednom rozpúšťajte svoje boľačky a ich tvorcom (podľa vás) posielajte pochopenie a neskôr lásku. Vžite sa do ich kože, snažte sa pochopiť, prečo to urobili, a potom až precíťte svoj žiaľ.

Moja ďalšia kamarátka sa už šesť rokov umára, chradne a dva razy sa dostala z rakoviny, ktorú si za ten čas uhnala a na ktorú minula polovicu svojich úspor a tú druhú dala na súdy, lebo ju vyhodili zo zamestnania preto, lebo si tam chceli, tí vyššie postavení, dosadiť svojho človeka. Konkrétne manželku. Jej utrpenie nemá konca, prestala úplne pracovať, odišla do predčasného dôchodku, vôbec, tvorivosť z jej života vymizla a smiech nahradili prášky proti depresii. Predtým veselá, aktívna, tvorivá žena sa zmenila na trosku a nedôveruje už nikomu – lebo štát, súdnictvo, advokáti, zahraničné súdy, generálny prokurátor, všetci sa spikli proti nej…

Keď som jej povedala, aby sa pozrela, či niekedy v živote neuprednostnila aj ona niekoho zo svojej rodiny na nejaké miestečko, skoro ma zabila. „Čo to s tým má spoločné, ty si naozaj blázon…Keby som ja mohla veriť tým blbostiam, ktorým veríš ty, ako by mi bolo dobre…“ A práve v tejto vete klepla klinček po hlavičke. Kým nedokážeme veriť, že všetko, čo sa okolo nás deje, má aj inú ako hmotnú úroveň, že má duchovnú príčinu, zatiaľ nenájdeme pokoj a budeme sa potácať od bolesti, k utrpenie. Keď som sa jej spýtala, čomu verí ona, odpovedala: „Ja verím, že napokon vybojujem spravodlivosť a všetci, čo mi ublížili mi za to zaplatia.“ „Hoci aj na smrteľnej posteli?“ – pýtam sa. „Je to jedno, aj po smrti, nech mi to splatia ich potomkovia.“ A vieš, že sa takýmto myslením vyvyšuješ nad Stvoriteľa? Lebo ty vieš najlepšie a jediná, čo je na svete spravodlivé?“ jej odpoveď sa dala očakávať. „Veď v tom je rozdiel medzi tebou a mnou. Ja na také blbosti neverím.“ Ešteže dodala „ale aj tak ťa mám rada“.

Aj ja ju mám rada, len som ju na chvíľu vysunula zo svojho vesmíru, lebo si pomaly nemáme, čo povedať. To, že jej očakávania z toho zlého, neschopného, klamárskeho systému sa jej vracajú do života neberie. Napriek tomu, že som sa v živote stretla s tým istým, takže mám rovnakú skúsenosť, ale riešila som ju prijatím, tiež neberie. Prijíma to ako moje zlyhanie v boji za spravodlivosť. Moje, je to tak, pre niečo, čo teraz ešte nechápem sa to stalo, treba sa poobzerať po novej práci a nestrácať čas s naháňaním súdov a pomstou – ju irituje. Ten, ktorý mi ublížil to dostal 10 násobne naspäť, ale nemám z toho orgazmus. Je mi to jedno, lebo viem, že obaja sme mali šancu niečo pochopiť a že napokon nás tá situácia oboch posunula. Verím, že sme si ju pred príchodom na zem pekne pripravili a tu sme svoje úlohy dokonale zahrali. Vďaka, Pali. Toto pokojné prijatie odňatia veľkých výhod a radostí som považovala za veľký dar pochopenia. A dostala som za to veľa darov, v podobe dobrých priateľov, pekných ciest za poznaním a príjemnej práce, ktorú milujem a času, ktorý môžem venovať sama sebe. Teraz to môžem s pokojným svedomím odporúčať tým, ktorí to chcú prijať. Snažte sa nelipnúť na ničom a uvedomiť si, že jediná istota je hlas vášho srdca.(Nie dane a smrť, ani politika, ako je to teraz aktuálne).

Erika Vincoureková

Súvisiace články:

•  – Chaos, bordel, panika…ako sa v tom vyznať?

•  – Chaos, bordel, panika… ako z toho von 3. časť.

Tip na knihu:

James Redfield – Celestínske proroctvo – Prvý až deviaty vhľad – Napínavý príbeh o hľadaní poznania a starých tajomstiev, ktoré majú veľký význam pre súčasný svet, a súčasne živo podané vysvetlenie vyšších zákonov, utvárajúcich našu realitu. Dnes už klasika ezoterickej literatúry. V pralesoch Peru sa našiel prastarý rukopis, ktorý obsahuje deväť vhľadov – dôležitých poznatkov o živote, ktoré musia pochopiť jednotlivci aj celé ľudstvo, aby na Zemi mohla nastať nová éra, založená na láske a pravej duchovnosti. Hrdinovia knihy po tomto spise pátrajú a pritom prechádzajú osobnou premenou, pretože na vlastnej koži – v podobe nezvyčajných náhod a odhaľovania pozoruhodných súvislostí – zažívajú to, o čom sa píše v záhadnom proroctve.

Úryvok: „Čo si urobil po tom, keď ťa ten vojak nenašiel a odišiel?“ opýtal sa. „Iba som tam tak sedel niekoľko hodín,“ odpovedal som, „a myslím, že som cítil úľavu.“ „Čo ešte si cítil?“ opýtal sa. Trochu som sa zdráhal, potom som sa rozhodol, že sa to pokúsim opísať. „Ťažko sa to vyjadruje,“ povedal som. „Cítil som akési euforické spojenie so svetom, úplnú istotu a dôveru. Únava ma prešla.“ Usmial sa. „Mal si mystický zážitok. Veľa ľudí tvrdí, že ich také zážitky stretli v lese blízko vrcholka.“ Váhavo som prikývol. Obrátil sa na lavičke, aby sa na mňa pozrel viac spriama. „Toto je skúsenosť, akú vždy opisovali mystici všetkých náboženstiev. Čítal si niečo o takých skúsenostiach?“ „Niečo, pred rokmi,“ odpovedal som. „Ale do včerajška to pre teba bola iba abstraktná predstava.“ „To áno, myslím.“ Prišiel k nám mladý kňaz a pokýval na mňa, potom niečo zašepkal Sanchézovi…

Pôvodná cena: 11.90 EUR, Naša cena: 8.93 EUR, Zľava: 25.00 %, Ušetríte: 2.98 EUR