google27eaa3905ca3fee3.html

jedloV časoch keď bytosť – človek nevedel sám vyrobiť oheň a aby žil musel jesť, jedol čo našiel. Ak si myslel, že je možné a vhodné zjesť čo našiel, zjedol to. Vtedajší človek asi ešte nevedel uloviť zviera, ale videl ako zviera loví iné zviera. Možno si povedal: ,,Skúsim, ulovím aj ja“.

Možné je aj to, že človek sa vyvinul z mäsožravej bytosti, ktorá lovila zvieratá. Postupne sa menil na človeka – múdreho a surové mäso mu možno prestávalo chutiť. V deň keď človek ovládol oheň zistil, že si môže mäso tepelne upraviť a pohodlnejšie ho vie zjesť. Surové či varené mäso je chuťovo nie veľmi dobré. Treba ho všelijako dochutiť, aby sa stratila chuť uvarenia. Čokoľvek uvaríš je bez chute. Chuť uvareného budeš cítiť. Je to chuť uvareného jedla. Ak takú chuť nechceš cítiť, musíš všetko uvarené dochutiť.

Neviem ako to vtedy bolo. Žijem teraz. A všetko čo sa o minulosti hovorí, sú len teórie. Teórie, že to tak bolo.

Dnešný vedecký výskum tráviaceho systému človeka vysvetľuje, že je vyvinutý na konzumáciu rastlinnej potravy. Ja s tým súhlasím. Nie preto, že to hovorí veda. Ale preto, že sa moje telo po konzumácii surovej rastlinnej potravy cíti exkluzívne.

Čo dnešný človek dáva do žalúdka? Rastlinné jedlá a mäsité jedlá. A drvivá časť populácie to varí.

Jedlo sa varí odjakživa a bude sa variť naďalej. Učia to rodičia svoje deti. Učí to spoločnosť. Systém je tak nastavený.

Prevzal som kúsok textu z príspevku Zuzany Šestákovej  s názvom Nielen o jedle, ale aj o tom, ako písať o kontroverzných témach, kde sa výstižne píše toto:

,,Máme presvedčených zástancov vegetariánstva a vegánstva, takmer fanatických prijímateľov iba surovej stravy alebo makrobiotikov, ktorí dokonca tvrdia, že prechod na makrobiotickú stravu by vyriešil všetky svetové problémy (nielen tie s nasýtením sveta, ale naozaj všetky!), zástancov delenej stravy, ktorá učí, že doobeda sa má jesť iba surové ovocie, prívržencov čínskej medicíny, ktorá zas odporúča na raňajky polievku alebo kašu, mimoriadne chutnú kuchyňu hnutia Haré Kršna, ktorá nemá zábrany dávať do svojich úžasných, presladených, „tučných“sladkostí mlieko a maslo, hoci inak je v podstate vegánska, potom tých, ktorí nakupujú zásadne iba „bio“, ale v tomto rámci uznávajú aj mäso… a tak ďalej, a tak ďalej“.

Nie som vegetarián. Nie som vegán. Nie som makrobiotik. Môžem a nemusím jesť mäso. Môžem a nemusím jesť surovú či varenú stravu. Nie som nič z toho, čo spomína Zuzana. Všetko to je výmysel človeka. Vymyslela to jeho myseľ. Ego. A myseľ – ego človeka sa snaží inému radiť, nanútiť, čo a ako a kedy má jesť.

Ja som človek bez mysle. Bez mysle pozorujem svoje telo. Pozorovaním som zistil toto. Som živá bytosť. Moje telo je zložené zo živých buniek, ktoré majú vedomie. Uvedomil som si túto skutočnosť a opýtal sa sám seba, prečo mám dávať mojim živým bunkám uvarenú – mŕtvu potravu. Vysoké teploty, varenie to je deštrukčný proces. Var je agresívny. Pri vysokých teplotách sa všetko vyparuje. Všetko živé zomiera. Všetko sa mení na tepelnú energiu. Var je bolestivý.

V živých rastlinách, v stromoch, v ovocí, v zeleninke, v semiačkach, v orechoch je život. Obsahujú vodu, minerály, vitamíny, nestráviteľnú vlákninu a enzýmy.

Trošku biochémie: Enzýmy sú katalyzátory biochemických procesov prebiehajúcich v živých organizmoch, a preto sú často nazývané biokatalyzátory. Keďže ide o látky bielkovinovej povahy, vznikajú rovnako ako iné proteíny proteosyntézou, ktorá je regulovaná podľa požiadaviek bunky a organizmu.

Na internete je množstvo informácii čo to enzýmy sú. Napríklad: http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2869

Ja som o enzýmoch nevedel nič. Ale vedel som to čo som vyššie spomenul. Prečo by som mal svojmu živému telu dávať mŕtvu potravu.

Zistil som to z pokusov, ktoré som na sebe uskutočnil. To čo som jedol ovplyvňovalo môj zdravotný a mentálny stav. Čím viac varenej stravy tým horšie zdravie. A opačne. Nevarená strava zdravotný stav sa zlepšil. Strava zbavená deštrukčným varom všetkého živého.

Nedávno ma napadlo, ako je možné, že také obrovské, ťažkotonážne zvieratá ako slon, nosorožec, hroch, žirafa, ale aj iné – antilopa, pakone a množstvo ďalších, jedia celý život jednu a tú istú zelenú trávu. Majú svaly prichytené šľachami ku kostiam. Majú pľúca. Dýchajú nimi vzduch. Majú srdcia, ľadviny, žalúdok, žľazy, cievny a nervový systém. Majú všetko ako človek. Ako je možné že tak silným, veľkým zvieratám stačí k životu obyčajná tráva.

Je to tým, že tráva a všetko zelené obsahuje zložku ktorá sa volá DUSÍK. A tento dusík sa v tele zvieraťa mení na bielkovinu. Zviera nemusí počúvať odborníka na zdravú výživu: ,,Jedz vápnik na zdravý vývoj kostí. Jedz B vitamín. Dobrý na nervovú sústavu. Jedz to alebo ono“. Zviera kašle na nutričného odborníka. Zviera je surovú, živú trávu. Poriadne ju poprežúva. V zložitom tráviacom systéme sa tráva natrávi, aby sa z nej dokonale vyžmýkalo všetko čo sa dá. To čo bylinožravé zviera nestrávi, vylúči. A do toho sa pustí iný živočích. Pretože aj v tom vylúčenom je dusík. A tam kde zviera zanechá trus plný dusíka rastie krásna zelená tráva. Jej korene nasávajú vodou rozpustený dusík. Mäsožravé zvieratá jedia bylinožravé. Stále ten istý kolobeh.

Dusík – bielkovina cestuje. Zem, rastlina, žalúdok, trus a zem.

Celá rastlinná a zvieracia ríša sa točí okolo dusíka. Zvieratá jedia surovú potravu. Bylinožravé surovú zeleň a mäsožravé surové mäso. Vieš prečo naši psi a mačky, naše domestikované zvieratá majú rovnaké choroby ako človek? Lebo im dávame varenú stravu. Zbavenú všetkého. Nevravím, že človek má spásať trávu. Alebo jesť surové mäso. Každý nech je to čo mu dovoľuje úroveň jeho vedomia. Jeho inteligencia. Alebo jeho intelekt.

Ja jem aj surovú žihľavu, púpavu, medovku, a iné rastliny. Ty jedz čo chceš. Onálepkuj sa. Vegetarián, vegán, mäsožravec, všežravec. Daj si nálepku a bojuj za svoju stravu. Len tá tvoja je najlepšia. Strava je pre ľudstvo celoplanetárny šport. Hádam nič sa tak nepreberá ako jedlo. Recepty, kulinárske relácie. Stretnutia rodinné, pracovné a všade strava. Hovorí sa o jedle. Pri raňajkách hovoríme čo budeme obedovať. Pri obede čo bude na večeru. Medzi tým rôzne pochutinky. Dnešné komerčné, a nielen komerčné jedlo je najväčšia droga. Recepty babiek, starých mám. Oblizujeme si prsty. Spomíname aké to bolo fantastické. Chuťovo lahodné. Rozprávame o tom ako sme varili to či ono. Ako sa nám to podarilo, aké to bolo skvelé. Ľudia sa urážajú ak nevezmeš ponúknuté jedlo. Predháňajú sa v národných pochúťkach a hnusia sa nad tým čo iní ľudia dávajú do žalúdka. Sú schopní zabíjať kvôli jedlu. 10 sekúnd blaženosti jedného sústa v ústach. Násobí sa to veľkosťou porcie. Dokonca zástancovia živej potravy majú reštaurácie a recepty z ovocia a zeleniny. No čo už môžeš navymýšľať za recepty z ovocia. Načo? Zjem jablko. Zjem banán. Zjem melón. Urobím si čerstvú šťavu.

Jeme kvôli jazyku. Kvôli chuti. Krk a žalúdok chuť jedla necítia. Nemáme to v hlave v poriadku. Máme chorú myseľ. Myseľ chce to a ono. Vedomie, bdelé vedomie jesť nepotrebuje.

Mŕtva strava. Ale mŕtvi ľudia potrebujú mŕtvu stravu. Uvarená strava je lepidlo. Dokonalé lepidlo na zalepenie črevného systému. Systém sa stane nepriepustný. To máličko výživné čo vo varenej strave možno ostalo, sa nemôže dostať do krvného systému, aby sa bunky najedli. Imunitný systém je nefunkčný. Imunitný systém sú tiež bunky. Z mŕtvej stravy nemajú výživu. Preto sú neschopné nájsť vírus v tele a zlikvidovať ho. Preto sme neustále chorľavučkí. Tu nás bolí, tam nás pichá. Človek netuší, čo to dokonalé zdravie je. Čo to je žiť a tešiť sa dokonalému zdraviu.

Daj vedľa seba pokusne na slnko mäso a zeleninu. Mäso začne za krátky čas páchnuť, hniť. Zelenina sa vysuší. Vyparí sa z nej voda. Aj v tebe to mäso hnije a tak isto zapáchaš.

Sám Michael Moss, novinár a autor knihy Cukor, soľ, tuk vraví: ,,Ja sám sa snažím mať spracované potraviny pod kontrolou namiesto toho, aby ony ovládali mňa, a tiež pomáhať iným ľuďom jesť hlavne skutočné potraviny, pričom občas sa dá dopriať si trochu zemiakových lupienkov (moja obľúbená nezdravá pochúťka)“.

Snaží sa. Snaží sa mať potraviny pod kontrolou. Dobre vie a píše o tom, že dnešné komerčné jedlo je závislosť. Ale snaží sa. Snaha je nanič. Ja som prestal jesť lupienky hneď ako som zistil, že sú k ničomu a on sa snaží mať to pod kontrolou. Bude sa o to snažiť ešte desať rokov. A potom s tým snažením možno prestane. Ja som prestal okamžite a on prestane až o desať rokov. Dovtedy sa len snažil. Ja som prestal fajčiť okamžite a iný sa o to iba snaží. Snaha je len odďaľovanie transformácie. Odďaľovanie okamžitého rozhodnutia. Drogu sa nedá mať pod kontrolou. Si na nej závislý. Len si nahováraš, že ju máš pod kontrolou. Myslíš, že ak si ju dáš len raz za mesiac, znamená mať ju pod kontrolou. Bojuješ so svojou závislosťou a tešíš sa na jeden deň v mesiaci, keď si môžeš dopriať lupienky na ktorých si tak závislý. Ty chceš cítiť tie lahodné chute na jazyku. Chceš ich cítiť čo najdlhšie. Si závislý na chutiach. Si závislý na droge, ktorá sa volá jedlo.

Ak sa ti podarí dopracovať k bdelému vedomiu, ak sa ti podarí oddeliť vedomie od mysle, ak začneš byť vedomý a prestaneš používať duálnu myseľ, ak sa prestaneš stotožňovať so svojim telom a s jedlom o ktorom si myslíš, že je pre telo potrebné, nemusíš sa o nič snažiť. Pretože tvoje vedomie to urobí za teba. Ono vie najlepšie čo robiť. Sám od seba prestaneš fajčiť, či brať iné látky na ktorých si závislý. Udeje sa to samo. Vedomie robí len jedno rozhodnutie. Vždy je správne. Vedomie koná bez možností. Možnosti ponúka myseľ. Miliardy možností. Ak si to uvedomíš, prestaneš sa rozprávať o jedle. Prestaneš na jedlo myslieť. Zješ len to čo je pre telo potrebné. Nie pre jazyk. Pre bunky aby mohli pre teba zadarmo pracovať. Nebudeš musieť dodržiavať princíp „všetko s mierou“.

K tomu je ale potrebné vedomie.

Na záver.

Biofyzik Dr. Fritz Albert Popp, povedal: ,,Medzi bunkami v našom tele prebiehajú stovky tisíce chemických reakcií, na správnom mieste, čase a správnym spôsobom. Dnes je dokázané, že sú za to zodpovedné biofotóny. Biofotóny vznikajú emisiou svetla. Môžu byť napríklad vyžarované aj slnkom. A vďaka tomu dôjde k chemickej reakcii v bunke pokiaľ je aktivovaná svetlom. Biofotóny sú zodpovedné za to, že všetko funguje správne a bezchybne. A keď prijímame potravu, toto jedlo má za úlohu prenášať v ňom uložené slnko, svetlo ku spotrebiteľovi. Energia z jedla nepochádza zo strávených molekúl, ale zo svetla, ktoré doslova vstrebávame z potravy. Napríklad cukor v ovocí a zelenine. Skladá sa z oxidu uhličitého a vody. Oxid uhličitý sa vylúči z tela cez pľúca dýchaním a voda cez vylučovacie orgány. Takže čo zostane je svetlo. Podľa toho v zásade nie su dôležité pre náš zivot molekuly a látky, ale informácie. S tým súvisejúce spaľovanie je náročnejší energetický proces, ale to nie je podstatné. Základom je ukladanie svetla a poskytovanie svetla pre telo. Preto že telo je BYTIE ZO SVETLA.

Takže vraj…alebo aspoň teoreticky, organizmus môže prestať jesť a žiť len zo svetla. Teoreticky je to možné.”

To o čom píše biofyzik Albert Poop, pochopilo zopár jedincov na našej planéte, ktorým dala ľudská myseľ ďalšiu nálepku. Breathariáni.

Prestali sa venovať celonárodnému športu na planéte. Prestali sa venovať jedlu. Nie preto, že by nechceli. Zistili, že nemusia. Precitli. Stalo sa to. Bez ich pričinenia. Bez snahy. Pochopili.


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Michael Moss – Cukor, soľ, tuk – Nebezpečná hra s našim zdravím pre väčšie zisky!

Pútavé, napínavé a nesmierne zaujímavé čítanie o tom, aké taktiky a nezdravé technologie sa používajú pri výrobe a distribúcii priemyselne spracovávaných potravín, ako sú rôzne sladké tyčinky a keksy, zemiakové lupienky, polotovary, sladené nealko nápoje a iné pochutiny plné cukru, soli a tuku. A to všetko len s jediným zámerom – neustále zvyšovanie ziskov potravinových gigantov na úkor nášho zdravia.

Túto knihu napísal americký investigatívny novinár, ktorý odhaľuje, ako potravinové spoločnosti manipulujú s ľuďmi za účelom zvýšenia svojich ziskov. Dlhé roky sledoval praktiky potravinárskeho priemyslu vo svete, ktoré sa vďaka globalizácii prepracovali aj do našich krajín. Mal možnosť nahliadnuť do tajných materiálov potravinárskych spoločností, o ktorých verejnosť nemá ani tušenia. Zistil ako sa tieto spoločnosti podieľajú na výskumoch vlastných potravín a ako ich chuťovo ovplyvňujú, aby sme si ich podvedome znovu a znovu kupovali.

Tiež odhalil, ako sú vláda a súkromní inšpektori úzko prepojení s týmito spoločnosťami.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 10.08 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 1.12 EUR


(Prečítané 2 058 krát, 1 dnes)
 

One Response to JEDLO – DROGA

  1. Monika píše:

    Ten pán, by sa mal učiť láskavosti a múdrosti. Jeho články sú prvoplánové a iba kritické. A EGO ako hrom do duba.