google27eaa3905ca3fee3.html

Bývate často podráždený, ľahko upadáte do depresívnych nálad, trpíte bolesťami hlavy, trápia vás hnačky, kŕče v bruchu alebo nevoľnosti? Za vašimi zdravotnými problémami môže byť ovocný cukor – fruktóza.

Ovocná šťava alebo krásny kus melóna pre mnohých predstavuje príjemné osvieženie. Avšak pre niektorých ľudí má takéto potešenie často nepríjemné následky, ako je nevoľnosť, kŕče v bruchu a hnačka. Príčinou je  porucha vstrebávania fruktózy z čreva do krvi, tzv. malabsorpcia fruktózy.

Neznášanlivosť sacharidov

Neznášanlivosť sacharidov je dnes pomerne častá. Najznámejšia je neznášanlivosť mliečneho cukru – laktózy. Trpí ňou približne 15-22 % ľudí.  Mliečny cukor je zdrojom tráviacich ťažkostí, bolestí v oblasti brucha a celkovej nepohody. Menej známa je neznášanlivosť na iný druh cukru. Je to neznášanlivosť na ovocný cukor – fruktózu. Je paradoxné, že neznášanlivosť na ovocný cukor je ďaleko viac rozšírená ako na mliečny cukor a pritom je menej známa tak medzi odbornou ako aj laickou verejnosťou. Odhaduje sa, že 30 až 40 % obyvateľov strednej Európy, kde patrí aj Slovensko, má problém s poruchou vstrebávania fruktózy alebo črevnou neznášanlivosťou fruktózy. Mnohí postihnutí vykazujú symptómy, ako je hnačka, bolesti brucha, pocit plnosti a nadúvanie. Sú často podráždení a unavení, majú problémy so sústredením, trpia závratmi, dýchavičnosťou, bolesťami hlavy a nespavosťou.

Depresie z fruktózy

Zlé vstrebávanie ovocného cukru  vyvoláva nielen nepríjemné pocity v oblasti brucha. U postihnutých sa môžu vyskytnúť aj zmeny psychiky. Štúdie ukazujú, že u ľudí s narušeným vstrebávaním fruktózy sa častejšie  vyskytujú depresie ako u zdravých jedincov, ktorí tento problém nemajú. Príčinou depresívnych nálad je nedostatok hormónu šťastia – serotonínu. Na to, aby sa vytvoril serotonín  je potrebná  aminokyselina – tryptofan. Túto aminokyselinu si telo nedokáže vytvoriť samé a je odkázané na jej prísun z potravy. Fruktóza dokáže blokovať vstrebávanie tejto aminokyseliny z čreva do tela. Telo tak začne trpieť nedostatkom tryptofanu ako  základnej stavebnej látky pre tvorbu hormónu šťastia.  Serotonín je zodpovedný aj za príjem potravy.  Nedostatok serotonínu spúšťa pocit hladu a zvyšuje chuť  na sladké. Takto sa začína  bludný kruh hladu a zlej nálady. Jedením sladkostí sa zvyšuje prísun fruktózy, lebo fruktóza je často používaná pri výrobe mnohých potravín. To prehlbuje nedostatok tryptofanu, čo vedie k nedostatku serotonínu. Nedostatok serotonínu  vedie k depresívnej nálade. Depresívne nálady zvyšujú chuť  na sladké! Fruktóza sa navyše cez AGEs úspešne podieľa na tvorbe zápalov. Zápaly sú ďalším veľmi účinným  blokátorom  tvorby hormónu šťastia.

Zhoršenie imunity a problémy s kardiovaskulárnymi ochoreniami

V porovnaní so zdravými ľuďmi, ľudia so zlým vstrebávaním fruktózy približne od 35 roku života  trpia nedostatkom kyseliny listovej. Ako k tomu dochádza nie je úplne jasné. Pravdepodobne problém so vstrebávaním fruktózy mení črevnú mikroflóru, čo má za následok narušený príjem kyseliny listovej. Nedostatok kyseliny listovej je spojený so vznikom rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení ako napr. nárast hladiny homocysteínu, rizikom poškodenia neurálnej trubice u novorodencov a predpokladá sa, že nedostatok vitamínu B9 zohráva úlohu pri rozvoji rakoviny prsníka a rakoviny hrubého čreva.

Tiež sa zistilo spojenie medzi  zlým vstrebávaním fruktózy a nedostatkom zinku. V jednej štúdii, vykazovali ľudia postihnutí zlým vstrebávaním fruktózy výrazne nižšie hladiny zinku, než ľudia v  kontrolnej skupine, ktorá nemala problém so  vstrebávaním fruktózy. Nedostatok zinku okrem iného zvyšuje náchylnosť k infekciám či depresiám.

Umelé sladilo v úlohe zabijaka

Dnes je pomerne často v potravinárskom priemysle ako náhrada cukru používaný sorbitol. Je to akýsi bratranec fruktózy. Podľa možnosti by ste sa mu mali úplne vyhnúť. Sorbitol dokáže blokovať vstrebávanie fruktózy.  Sorbitol sa často skrýva v nízko-kalorických sladkostiach, žuvačkách a diétnych a diabetických výrobkoch. Tiež sa používa ako nosič v liečivách alebo skryto ako prísada pod číslom E420. Prirodzene sa sorbitol nachádza v pive a víne, ovocí, ako sú hrušky a slivky, rovnako ako v niektorých ovocných šťavách, napríklad hrušková šťava. Opatrný treba byť aj pri strukovinách,  keli, póre a cibuli. Obsahujú nestráviteľné cukry, ako sú stachyóza, ktoré môžu ťažkosti zhoršiť.

Ostatné ochorenia a fruktóza

Fruktóza je 2,5 násobne sladšia ako glukóza.  Oproti bežne používanému cukru je sladšia 1,7 násobne. Táto vlastnosť robí fruktózu pre priemyselnú výrobu potravín veľmi zaujímavou. Fruktóza sa vyskytuje vo veľkom množstve v kukuričnom sirupe. Dlho sa považovala za zdravé sladidlo. Preto dnes mnohí považujú agáve (obsahuje viac ako 90% fruktózy) za optimálne sladidlo. Dokonca sa považovala za ideálne sladidlo pre diabetikov, keďže nestimulovala sekréciu inzulínu.

Odporúčaná denná dávka fruktózy pre zdravých jedincov je 20-40g. Niektorí odborníci aj túto dávku považujú za vysokú a pre telo zaťažujúcu a odporúčajú skonzumovať 10-15g fruktózy  denne.

Kto by si mal kontrolovať denný príjem fruktózy?

  • Ľudia čo majú vysokú hladinu krvných tukov (triglyceridov). Fruktóza stimuluje tvorbu tukov v pečeni.
  • Ľudia s vysokou hladinou cholesterolu. Pri zvýšenom príjme fruktózy sa zvýšila  hladina lepivého LDL cholesterolu.
  • Diabetici.  Pri nadmernom používaní fruktózy sa znižuje citlivosť buniek na inzulín. Fruktóza je rizikový faktor pre vznik a rozvoj diabetu.
  • Ľudia s vysokým krvným tlakom. Fruktóza zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku.
  • Obézni ľudia. Nárast spotreby fruktózy sprevádza v západných štátoch nárast obezity.
  • Ľudia s dnou. Fruktóza zvyšuje tvorbu kyseliny močovej. Ľudia trpiaci dnou by sa mali fruktóze vyhýbať.
  • Ľudia so stukovatenou pečeňou. Stukovatená pečeň je najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie pečene. Tuk sa ukladá v pečeni a to vedie k degenerácii a zápalu pečene. Pečeň pomaly prestáva plniť svoju úlohu. Fruktóza podporuje a spolupodieľa sa na stukovatení pečene.  Stukovatená pečeň je rizikom pre vznik  cirhózy pečene či rakoviny pečene.
  • Ľudia s alergiami. Fruktóza v hrubom čreve živí patogénnu mikroflóru a spôsobuje syndróm deravého čreva. Syndróm deravého čreva vedie k vzniku alergií.
  • Ľudia s akýmkoľvek zápalovým a degeneratívnym ochorením. Fruktóza podporuje rozvoj zápalov cez tvorbu AGEs. Preto by ste ju nemali konzumovať vo vyšších množstvách pri akejkoľvek chorobe. Konzumáciou väčšieho množstva fruktózy sa zvýšili zápalové markery v krvi.
  • Osoby so zlým vstrebávaním fruktózy by mali držať diétu s nízkym obsahom fruktózy. Veľa fruktózy obsahujú  jablká, hrušky, melóny, sušené ovocie či agáve. Aj rôzna zelenina  ako napr.  pór a brokolica, obsahuje fruktózu. Veľa koncentrovanej fruktózy je v ovocných šťavách, sladených nealkoholických nápojoch, džúsoch, sladkostiach. Fruktóza sa tiež používa ako náhrada cukru a často ju nájdeme v diétnych a diabetických výrobkoch.

Vyhnúť sa fruktóze úplne by nebolo rozumné, lebo sa nachádza v ovocí a zelenine. A tie pre sú pre výživu potrebné. Konzumáciou zeleniny a rozumného množstva málo sladkých druhov ovocia sa nemusíte obávať jej negatívnych účinkov, aj keď trpíte neznášanlivosťou fruktózy alebo poruchou vstrebávania fruktózy.

Autor: Andrej Medveď

Viac na mojej stránke: www.andrejmedved.sk + facebook


Súvisiace články:



 

(Prečítané 803 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.