google27eaa3905ca3fee3.html

V súčasnosti sa veľa diskutuje o záťaži organizmu jedmi zo životného prostredia. Patria sem výfukové plyny, rôzne konzervačné látky v potravinách, látky obsiahnuté v drogistickom tovare a podobne. Do organizmu sa dostávajú v malom množstve, ale napriek tomu v organizme páchajú škody. K jedom zo životného prostredia patria aj chemikálie používane v poľnohospodárstve. Medzi najviac nebezpečnú látku používanú  v poľnohospodárstve patrí glyfosát. Glyfosát je pesticíd a používa sa tak vo veľkovýrobe ako aj drobnými záhradkármi na ničenie buriny.

Ako sa tento jed dostane do nášho organizmu?

Jednu z možných ciest ako sa to deje ukázal nemecký časopis Öko Test. V roku 2012 nemecký časopis Öko Test zverejnil výsledok testu. Z pultov obchodov sa zobrali potraviny, pri ktorých pestovaní sa používa pesticíd glyfosát ako napr. obilniny. Vzorky týchto potravín sa  poslali  do laboratória. Výsledok testu bol šokom! 75% potravín vybraných ako vzorky v obchode ako chlieb, pečivo, ovsené vločky či müsli, obsahovali určité množstvo glyfosátu. Glyfosát sa nezničil ani tepelnou úpravou a ostal stabilný, čím sa zachovali jeho jedovaté vlastnosti. Množstvá tohto pesticídu boli síce nízke, ale potraviny obsahujúce obilie, sú pre väčšinu ľudí pravidelnou a častou zložkou každodennej potravy. Takto sa organizmus pomaly a pravidelne zaťažuje jedovatými pesticídmi.

Prečo je glyfosát nebezpečný?

Glyfosát pôsobí na ľudský organizmus toxicky na viacerých úrovniach:

1. Glyfosát je silný chelátor. To znamená, že dokáže naviazať na seba rôzne kovy a vylúčiť ich z tela von. Obzvlášť účinný je pri vylučovaní mangánu. Mangán je dôležitý na tvorbu enzýmov potrebných na zbavovanie sa jedovatých voľných radikálov. Glyfosát takto dokáže zvyšovať oxidačný stres, ktorý spôsobí zápal. Zápal prebieha takmer u všetkých chronických a degeneratívnych ochoreniach ako alzheimer, skleróza multiplex, rakovina, reumatoidná artritída atď.

2. Glyfosát z pohľadu látok spúšťajúcich rakovinu je zaradený do skupiny 2A.. Táto kategória zahŕňa látky, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou tak u zvierat ako aj u ľudí schopné spustiť proces nekontrolovaného delenia buniek – rakoviny.

3. Glyfosát pôsobí toxicky na črevnú mikroflóru. Glyfosát vytvára nerovnováhu v bakteriálnom zložení čreva. Ukázalo sa, že patogénne baktérie (napr. Salmonella ​​či klostrídie) sú odolné proti glyfosátu. Na druhej strane telu prospešné baktérie (ako sú enterokoky, bifidobaktérie a laktobacily) sú brzdené v raste. Všetky baktérie produkujú bakteriocíny. Sú to látky, ktoré nedovoľujú iným baktériám rásť. Čo sa deje v čreve, má dosah na celé telo. Premnoženie choroboplodných baktérií ako salmonela či klostrídie má výrazný dosah na fungovanie celého tela. Takto glyfosát nepriamo ovplyvňuje v podstate celé telo. U dobytka sa napr. dokázalo, že premnoženie klostrídii spôsobilo botulizmus, chorobu a smrť. Botulizmus spôsobuje botulotoxín, ktorý  je tvorený baktériou Clostridium botulinum. Ťažkosti jedinca postihnutého botulizmom spočívajú v zabránení prenosu signálu medzi nervami a svalmi a prejavujú sa ako ochrnutie postihnutých svalových skupín.


Súvisiace články:


(Prečítané 547 krát, 1 dnes)

Comments are closed.