Viete čo jete? E-čka v potravinách.

Názory na pôsobenie látok pridávaných k potravinám sú, samozrejme rozdielne – rovnako ako sú rôznorodé prístupy k stravovaniu. Môžeme sa stretnúť aj s takými striktnými diétnymi smermi, ktoré odmietajú úplne všetko, čo bolo akokoľvek upravované. Niektorí pritom môžu dospieť k názoru, že najlepšie je konzumovať všetko len surové. Iní, s ktorých názorom možno súhlasiť viac, tvrdia, že ak chceme smerovať k ideálnej strave, mali by sme prijímať len plnohodnotné a kvalitné potraviny z biologického poľnohospodárstva. To je však zatiaľ pre väčšinu ľudí len ťažko uskutočniteľné, pretože sme prevažne odkázaní na nákup v bežných obchodoch. Je jasné, že z hľadiska súčasného pokriveného stavu pestovania a výroby potravín ťažko možno očakávať stopercentne zdravé produkty. Môžeme sa však aspoň usilovať o to, aby sme nakupovali pokiaľ možno čo najkvalitnejšie a z hľadiska pôsobenia na zloženie krvi čo najprospešnejšie potraviny.

Čo má vplyv na kvalitu stravy

Výsledné pôsobenie ľubovoľnej potraviny je závislé od jej celkového zloženia. Ak chceme prijímať len také pokrmy a nápoje, ktoré nám budú prospievať , mali by sme sa v prvom rade zamerať na čistotu všetkých použitých surovín, a to nielen mikrobiologickú (aby napríklad neboli plesnivé), ale i chemickú – hlavne by nemali obsahovať prímesi toxických látok. Na tieto parametre majú vplyv všetky úkony, ktoré s požívatinami vykonávame: od poľnohospodárskych metód pestovania, cez skladovanie surovín, až po ich konečné spracovanie. Najvýznamnejšie zásahy sa uskutočňujú pri priemyselnej potravinárskej výrobe, pretože súčasné postupy často spôsobujú odnímanie či znehodnocovanie určitých prirodzených zložiek, ako sú vitamíny, enzýmy, minerály či vláknina a naopak sa pridávajú iné látky, ktoré sa v pôvodných potravinách nevyskytujú. Pritom ide často o také zlúčeniny, ktoré by sme v prírode márne hľadali, pretože ich prípravu aj použitie vymysleli ľudia. Vo svojej obmedzenosti tým však narušili státisíce rokov trvajúce stravovacie zvyklosti, pretože v minulosti sa konzumovali výhradne len prirodzené suroviny, umelo pripravené látky k nim začali vo väčšom meradle pridávať až pred niekoľkými desaťročiami. Vyplynulo to nielen zo vzrastajúcej ziskuchtivosti výrobcov, ale aj z materialistického prístupu a z toho vyplývajúcej namyslenosti na vlastné schopnosti. Niektorým jedincom sa zdalo príliš jednoduché len vážiť, miešať, či inak bežne spracovávať pôvodné plody prírody. Veď to rovnako, ako pridať vhodné korenie – zvládne predsa každá gazdinka!

Prečo treba sledovať prídavné látky

Mnohí ľudia môžu namietať a ani nechcú počuť o tom, čo všetko naša strava obsahuje. Povrchne sa upokojujú tým, že im to snáď neuškodí a bezmyšlienkovite plnia svoje bruchá lacnými „pokušeniami“. Tí bystrejší si prítomnosť škodlivín pripustia, ale utešujú sa tým, že to možno nejako obísť: napríklad sa nad stravou pomodlia a domnievajú sa, že Boh musí požehnať akékoľvek zlé ľudské dielo a schváliť všetky svojvoľné uspokojovania telesných pôžitkov. Niektorí veriaci, ktorí sa nechcú zaťažovať premýšľaním o svojom jedle, zase namietajú, že Ježiš hovoril: „Nie je nečisté, čo do úst vchádza, ale čo z nich vychádza“. Z hľadiska stravovania s tým možno súhlasiť s ohľadom na dobu, v ktorej Ježiš žil na zemi. Veď všetka strava, ktorú vtedy ľudia prijímali, pochádzala iba z prirodzených zdrojov a pokiaľ teda nebola pokazená, alebo k nej niekto úmyselne nepridal jed, tak nikoho neotrávila. Ťažko by v tej dobe niekomu napadlo, že o 2000 rokov si budeme dobrovoľne pridávať do potravy chemické látky, o ktorých nie je možné zatiaľ s istotou povedať ako pôsobia na ľudské telo. Tieto „moderné výmysly“ boli síce pred oficiálnym povolením testované, ale na povolenie ich pridávania do bežných potravín stačilo, keď pokusné zvieratá určitú dávku zniesli a neuhynuli. Pri hlbšom skúmaní metodiky testov, na základe ktorých boli schválené reálne skúšky vplyvu na širšiu populáciu, sa musíme zhroziť. Laboratórne pokusy sa často vykonávajú na hlodavcoch, napríklad na potkanoch. Zrejme každému mysliacemu človeku je jasné, že potkany budú mať celkom iné požiadavky na stravu ako on. Voľne žijúce jedince sa uspokoja aj s odpadkami z kanálu. Medzidruhové rozdiely spôsobujú, že interpretácia výsledkov je veľmi zložitá a v niektorých preukázaných prípadov môže úplne zlyhať: napríklad hlodavec po metylalkohole neoslepne, ale človek áno. Všeobecne známe je aj to, že vylučovanie cudzorodých látok je u pokusných zvierat oveľa rýchlejšie, než u ľudí. Okrem toho laboratórny pokus trvá iba určitý obmedzený čas, ktorý je oveľa kratší, než môže byť bežný príjem prídavných látok počas ľudského života. Keď si predstavíme, že dnešné malé deti by teoreticky mohli mať pred sebou mnoho desaťročí príjmu rozličných umelých chemikálií, behá z toho až mráz po chrbte. A jedná sa nie len o laboratórne testované jednotlivé zlúčeniny, ale aj o kombinácie mnohých desiatok druhov prídavných látok, spoločne s ďalšími škodlivinami zo životného prostredia. Kto potom môže povedať, aké bude ich výsledné pôsobenie na ľudský organizmus? S istotou môžeme očakávať, že nebude priaznivé.

Pôsobenie prídavných látok

Keď k bežným potravinárskym surovinám pridáme napríklad také substancie, ktoré pochádzajú z dechtu alebo ropných produktov, ak na rozdiel od ostatných stráviteľných živín ich náš organizmus môže spracovať veľmi ťažko. Väčšinou sa ani rýchlo nevylúčia, pričom niektoré zo škodlivín môžu v našom tele vydržať aj roky, prípadne aj celý zvyšok života, čím ho výrazne zaťažujú. Možno si tiež predstaviť, že v krvi prítomné škodliviny zakaľujú jej vyžarovanie temnejšími odtieňmi, čím zaťažujú dokonalé spojenie ducha s pozemským telom. Môžu tiež vytvárať spolu s nevhodnými myšlienkami, akýsi zatemňujúci oblak, či okruh, ktorý nás okrem iného oddeľuje od možnosti spojenia so svetlými prúdmi zhora. Tieto rôznorodé poruchy vo vyžarovaní nemožno samozrejme, preukázať bežne uskutočňovanými spôsobmi na zvieratách. Preto je zrejmé, že v dnešnej dobe by sme mali vo vlastnom záujme venovať zvýšenú pozornosť tomu, čo prijímame v našej strave. Na rozdiel od kontaminantov životného prostredia máme našťastie možnosť brániť sa aspoň oficiálnym prídavným látkam, ktorých používanie je v súčasnosti stále rozsiahlejšie. O ich nemalom počte svedčia v prvom rade súpisy oficiálne povolených prídavných látok, ktoré sú uvedené v príslušných zbierkach zákonov. Medzi jednotlivými prídavnými látkami je nesmierny rozdiel ako v chemickej štruktúre, tak z hľadiska ich pôsobenia. Medzi ne patria prirodzené látky, ako sú vitamíny, alebo extrakty korenín, ale zároveň syntetické látky, ktoré sa v prírode vôbec nevyskytujú. Ako sa však vyznať v tomto bludisku čísiel? Najjednoduchšie je nahliadnuť do príslušných zoznamov prídavných látok, v ktorých nájdeme aj pôsobenie jednotlivých zlúčenín.

Ako sa vyhýbať škodlivinám

Pri pohľade na súčasné postupy bežného poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a následnú obchodnú činnosť sa nám možnosť celkového vylúčenia neprirodzených látok zdá byť až nereálna. Sme totiž natoľko zviazaní nami vytvorenou civilizáciou, že jej následkom nie je ľahké uniknúť. Keď však použijeme patričnú obranu, môžeme z väčšej časti obmedziť príjem aspoň tých najškodlivejších látok. Najlepšie je snažiť sa nakupovať prevažne základné suroviny – múku, mlieko, tvaroh, vajcia, mäso, zeleninu, ovocie… , ktoré by podľa zákonných opatrení nemali obsahovať žiadne rizikové prídavné látky. Tieto suroviny by sme mali čo najvhodnejšie sami spracovať, tzn. pripraviť z nich v čistote a s láskou čo najprijateľnejšie pokrmy. Keď nakupujeme priemyselne upravované potraviny, môžeme sa o prítomnosti rizikových látok dočítať v údajoch o zložení, ktoré sa povinne nachádzajú na obale (platí pre balené výrobky s plochou obalu väčšou ako 10 cm2). Hlavne by sme mali sledovať, či tam nenájdeme nejaké symboly písmena E s číslicou, prípadne chemické názvy. Niektorí výrobcovia okrem toho na obale zvlášť zdôrazňujú, že daná potravina napríklad neobsahuje konzervačné látky a umelé farbivá. Písomne uvedeným tvrdeniam môžeme celkom dôverovať, pretože pokiaľ výrobca vedome uvádza na obale nepravdu, môže byť trestne stíhaný. Okrem toho by to podľa zákona o ochrane spotrebiteľa bolo žalovateľné ako klamanie zákazníka. Preto sa vyplatí venovať zvýšenú pozornosť nielen kontrole nakupovaného tovaru, ale aj preskúmaniu údajov uvedených na obale.

Známkovanie prídavných látok

Nasledujúce informácie by mali slúžiť najmä na to, aby čitatelia po vyhľadaní konkrétnej látky získali prehľad, aký vplyv môže mať daná zlúčenina na ich zdravie. Na základe tohto hodnotenia si však možno urobiť aj úsudok o tom, aký vplyv bude mať na zloženie a vyžarovanie krvi. Keďže potrebujeme vzájomne porovnávať nielen rozsiahlu paletu prídavných látok, ale zároveň aj rozličné potravinárske výrobky použijeme číselný systém ako pri hodnotení v škole. Jednotka je najlepšia a päťka najhoršia známka. Aby sme mohli posúdiť, aký bude celkový dopad konkrétnej potraviny, ktorá zároveň obsahuje viacero prídavných látok, môžeme ich výsledné pôsobenie získať súčtom. čím vyššie číslo získame, tým väčšia je škodlivosť danej potraviny. Každý sa môže sám presvedčiť, že pri niektorých reklamou propagovaných dobrotách, sa možno dostať až k hodnotám niekoľko desiatok.

Začneme známkovaním

1.E

100,101,140,150a,160c,160d,160e,162,163,170,175,270,290,300,306,307,308,322,410,440,901,948

Ide o prídavné látky, ktoré všeobecne a v rámci súčasných možností pôsobia prevažne priaznivo. Tieto látky sú buď prirodzeného pôvodu, získavané z prírodných zdrojov, alebo vyrobené vhodným postupom tak, aby ich chemická štruktúra bola s prírodnými látkami identická. Ich príprava bola často odpozorovaná z prírody a výsledné produkty sú zhodné s prirodzenými zlúčeninami.

2.E 141,172,174,260,296,301,302,304,309,315,316,325,326,327,334,351,352,363,406,460,470b,551,552,553,640,650,902,903, 904,920,949,1102,1103

Takto označované látky sú menej vhodné, než zlúčeniny zaradené do predchádzajúcej skupiny, ale napriek tomu prijateľné. Buď ide o zlúčeniny, ktoré boli vyrobené tak, že ich chemická štruktúra je veľmi blízka látkam prírodného pôvodu, alebo môže ísť o prírodne identické zlúčeniny. Patria sem aj niektoré umelo syntetizované vitamíny, ktorých vyžarovanie je oveľa slabšie alebo často aj dosť odlišné, ako pri prírodných zdrojoch. Keďže pri látkach zaradených do 1. a 2. skupiny, zatiaľ neboli pri miernom používaní zistené výrazné vedľajšie účinky a preto sa ich netreba príliš obávať.

3.E 150bcd,153,160b,160f,171,200,202,203,261,263,297,330,331,332,335,337,353,354,400,401,402,403,404,407,415,416,417, 418,420,421,422,423,445,461,463,464,465,466,469,570,471,472,473,474,475,481,482,483,491,492,493,494,495,500,501, 502,503,504,508,209,510,511,514,515,516,517,524,825,526,527,528,529,530,554,555,556,557,558,559,570,574,575,576,577, 578,579,585,912,914,938,939,941,942,953,956,957,965,966,967,999,1105,1200,1404,1420,1422,1451,1520

Tieto zlúčeniny sú už menej vhodné, ale pre zdravých jedincov v obmedzenej miere ešte prijateľné. Všeobecne by tieto látky mali byť pre náš organizmus ľahko odbúrateľné a potom buď spracovateľné, alebo rýchlo vylúčitelné z tela. Nepriaznivé pôsobenie však môže vyplývať z ich častého a neúmerne vysokého príjmu. Preto by sme mali byť pri týchto látkach opatrnejší a potraviny, ktoré ich obsahujú, by sme mali konzumovať menej často. Osoby, oslabené nejakým ochorením, a hypersenzitívni jedinci by sa im samozrejme mali vyhýbať. Rovnako treba obmedziť ich príjem u malých detí.

4 E 120,161g,173,234,236,251,252,262,280,281,282,283,338,339,340,341,343,355,356,357,380,385,405,407a,412,413,414,432, 433,434,435,436,442,444,450,451,452,459,468,476,477,479b,507,513,518,520,521,522,523,535,536,538,541,620,621,622, 623,624,625,626,627,628,629,630,631,632,633,634,635,900,943,950,951,959,1201,1202,1410,1411,1412,1414,1440,1442, 1450,1505,1518

Pri týchto látkach môžeme očakávať nepriaznivé pôsobenie. Nájdeme tu prevažne také zlúčeniny, ktoré sa pripravujú synteticky a ktorých štruktúra vôbec nezodpovedá prirodzeným zlúčeninám. Zaradili sme k nim zároveň aj látky, ktoré sa síce v prírode vyskytujú, ale pri nich už bolo klinickými pokusmi preukázané, že za určitých podmienok ľudskému telu škodia. Ide hlavne o zlúčeniny, ktoré sa používajú často a v neprirodzene vysokom množstve, napríklad rôzne fosfáty, ktoré sa pridávajú do topených syrov, údenín, sušených výrobkov, zmrzlín, kolových nápojov, cukrárenských výrobkov, majonéz… Preto neprekvapuje, že ich nadmerný príjem môže spôsobovať zhoršenie vstrebávania minerálov a ďalšie nezanedbateľné problémy.

5. E 102,104,110,122,123,124,127,128,129,130,131,132,133,142,151,154,155,180,210,211,212,213,214,215,216,217,218,219,220,        221,222,223,224,226,227,228,230,231,232,233,235,242,249,250,284,285,310,311,312,320,321,512,905,927,944,952,954

Takto označeným látkam by sme sa mali zásadne vyhýbať, pretože majú vzhľadom na svoj pôvod a chemickú štruktúru výrazne nepriaznivý účinok – a to ako na naše zdravie, tak aj na vyžarovanie krvi! Preto, pokiaľ nájdeme na obale tieto látky nemali by sme vo vlastnom záujme tento výrobok kupovať. Sú medzi nimi také zlúčeniny, nad ktorými musia znalému človeku až vlasy hrôzou vstávať na hlave. Niektoré z týchto látok sa aj v serióznych lekárskych publikáciách zaraďujú medzi zdroje najčastejších otráv. Ako príklad možno uviesť toxické dusičnany, ktoré sa pridávajú do bežných údenín. Z dusičnanov vznikajú nitónoamíny, ktoré patria medzi vedecky uznané karcinogény. Ako je teda zrejmé, konzumáciu niektorých lahôdok sprevádzajú nemalé riziká a často si nimi preťažujeme niektoré orgány, ako napríklad pečeň alebo obličky a zároveň aj celé telo.

Zdroj- Svet Grálu

.