google27eaa3905ca3fee3.html

Techniku holotropného dýchania (ďalej už len HD) vyvinul koncom sedemdesiatych rokov český psychiater MUDr. Stanislav Grof po svojej emigrácii do USA. V preklade znamená slovo „holotropný“ smerujúci k celistvosti. Klinické testovanie drogovej látky LSD a ďalších psychoaktívnych látok malo za následok obrat v jeho pôvodne ateistickom a materialistickom svetonázore a v orientácii na ortodoxný smer psychoanalýzy. 

Experimenty s LSD, ktoré ešte v bývalom Československu absolvoval ako študent a dobrovoľník i sám na sebe, mu otvorili cestu k silným transcedentálnym a mystickým zážitkom. V začiatkoch svojej práce v USA sústredil svoju pozornosť predovšetkým na aplikáciu a účinok psychotropných látok u ľudí umierajúcich na rakovinu.

Neskôr bolo oficiálne užívanie LSD zakázané. Grof bol však už príliš sústredený na liečivý potenciál zmenených stavov vedomia a nemienil sa vzdať svojich pokusov. Nahromadil množstvo poznatkov o rôznych prastarých technikách prírodných národov, starovekých a orientálnych duchovných tradícií (taoistické meditácie, techniky barmského budhizmu, súfijské praktiky, tibetská vadžrajána, kundalíni jóga, siddha jóga, zen budhistická škola Sótó, kresťanské a iné zasväcovacie praktiky, ketjak, opičí balijský spev, hrdelný eskimácký spev a eskimácke dýchanie. a pod.). Na ich základe začal skúmať vplyv zrýchleného dýchania na ľudské vedomie a proces liečenia duše i tela. Dýchanie skombinoval s evokatívnou, intenzívnou hudbou (so silným citovým nábojom) a doplnil o prácu s telom.

V skutočnosti teda nebola metóda holotropného dýchania – hoci je výsledkom viac ako 35 rokov vedecko-lekárskeho bádania celého kolektívu odborníkov okolo Stanislava Grofa a jeho manželky Kristíny – až takým objavným počinom, dokonca ani čo sa jej liečivých účinkov týka. Je síce pravdou, že táto technika – podľa názoru jej priekopníkov a šíriteľov veľmi účinná a bezpečná – v sebe zlučuje princípy hlbinnej psychológie a výsledky moderných výskumov rozšírených stavov vedomia. Lež jej integrálnou a najdôležitejšou súčasťou sú aj rôzne spirituálne praktiky, ktoré ako nefarmakologický, prirodzený postup po stáročia, ba tisícročia využívali rôzne etniká na cestu do „iných svetov“, za účelom duchovného splynutia s kozmickým bytím, s cieľom získať zážitky prekročenia obvyklých hraníc času, priestoru i vlastného ega, ako i na liečenie… Holotropná liečebná stratégia je typická pre množstvo rôznych prístupov, vrátane rôznych šamanských praktík, domorodých liečiteľských obradov, liečivého extatického tanca afrických Krovákov a iných etnických skupín, rituálov prechodu, liečenia psychedelickými látkami, určitých foriem hypnózy, iných zážitkových psychoterapií i rôznych duchovných praktík.

Najväčšou výhodou a súčasne najväčšou nevýhodou holotropnej terapie je používanie nefarmakologických metód, ktoré sú ľahko prístupné komukoľvek, kto s nimi túži experimentovať – či už na sebe samom či na niekom inom. Nie sú totiž zatiaľ skomplikované ani kontrolovateľné politickými, administratívnymi či právnymi súvislosťami.
Liečebný proces prostredníctvom HD by mal podľa jeho autorov priniesť hlbokú zmenu osobnosti, ktorá drasticky zmení väčšinu oblastí jeho života. V určitej svojej fáze sa táto hlbinná zážitková terapia potom nezriedka premieňa na vážne filozofické a duchovné hľadanie, zamerané na najzákladnejšie otázky existencie.

Humanistická psychológia

Holotropné dýchanie je jednou z techník transpersonálnej psychoterapie, ktorá sa zahrňuje pod psychoterapiu humanistickú. Tá sa stala výrazne aktívnou v šesťdesiatych rokoch najmä v Spojených štátoch. Ako súčasť iných psychoterapeutických smerov sa snaží dospieť k pochopeniu vnútorných zážitkov jednotlivca a primäť ho k poznaniu, že svoje zážitky je schopný sám ovládať, a tak sa stať odolným voči akejkoľvek manipulácii zvonku.
Podobne ako existenciálna analýza (ďalší zo smerov) sa zameriava na duchovné problémy, hodnoty a perspektívy. Z ďalších terapií, ktoré spadajú tak ako transpersonálna psychoterapia (a holotropné dýchanie spolu s ňou) tiež pod humanistickú psychoterapiu, môžeme spomenúť psychoterapiu rozhovorom (inak nazývanú empatická či roger psychoterapia) a terapiu interpersonálnu.
Koncepčnú základňu humanistickej psychoterapie vytvoril Abraham Maslow, s ktorým Stanislav Grof istý čas spolupracoval. Spoločne založili Spoločnosť pre transpersonálnu psychológiu a neskôr Medzinárodnú transpersonálnu spoločnosť.

Postupy HD

1. HD spočíva v jednoduchom a prostom zvýšení tempa dýchania, v zrýchlení a prehĺbení samotného dychu nad obvyklú mieru. To všetko za súčasného plného sústredenia i pozornosti uprenej na procesy prebiehajúce vnútri jednotlivca. Základom filozofie je absolútna dôvera vo vnútornú múdrosť vlastného tela. Dýchajúci by mal sledovať informácie a pokyny, ktoré mu poskytuje jeho organizmus a nesledovať žiaden pevný, dopredu stanovený plán či cieľ.

Výsledkom zvýšenia tempa dýchania a jeho prehĺbenia má byť uvoľnenie psychických obranných mechanizmov a vynorenie nevedomého prípadne nadvedomého materiálu do vedomia. Pravdepodobnosť hladkého priebehu HD sa zvyšuje s počtom holotropných sedení.

2. Druhou podstatnou zložkou HD je hudba, ktorá sa tu uplatňuje podobne, ako pri rôznych rituálnych, liečebných a duchovných praktikách. Pri HD má pomôcť „prebudiť“ staré emócie, umožniť ich vynorenie a vonkajšie prejavenie, podporuje prekonávanie psychických zábran, posilňuje a prehlbuje liečebný proces a dáva zážitkom zmysluplný rámec. Je okrem zrýchleného dýchania ďalším účinným prostriedkom, ktorý vyvoláva a podporuje mimoriadne stavy vedomia.

Základným pravidlom pre terapeuta by mala byť citlivá reakcia na každú fázu zážitku, jeho intenzitu i obsah a žiadne vnucovanie vlastných, dokonca vopred naplánovaných hudobných schém.

3. Body work (cielená práca s telom)
Používa sa len výnimočne v prípade, ak sa ukáže, že ju klient potrebuje na podporu svojho holotropného procesu. Väčšinou prichádza k slovu až v záverečných fázach HD, a to u dýchajúcich, ktorí nedosiahli prostredníctvom dýchania a hudby úplné vymiznutie napätia. Podstatnou zložkou body worku má byť snaha priviesť na povrch rôzne formy fyzických ťažkostí, ktoré sa viažu na nepríjemné emócie a využiť pri tom informácie, ktoré poskytuje telo klienta. Klient však musí dať k takému zásahu svoj jasný súhlas!

4. Kreslenie mandál (obrazové vyjadrenie pocitu z holotropného zážitku v kruhovom obrazci)
Mandaly maľovali alebo inými technikami vytvárali už rôzne staroveké národy či etniká. Ale v súvislosti s HD túto techniku zdokonalila a zaviedla Joan Kelloggová, americká arteterapeutka. Zúčastnila sa projektu psychedelickej terapie, pričom sa ukázalo, že maľovanie mandaly je neobyčajne užitočný prostriedok v kombinácii s rôznymi zážitkovými prístupmi (čiže nielen s HD).

Klient dostane k dispozícii sadu kried, fixiek či iných farbičiek a väčší kus papieru alebo výkresu s predkresleným obrysom kruhu. Ten vyplňuje tak, ako to sám uzná za vhodné: púhou kombináciou farieb, abstraktnými kompozíciami geometrických vzorov alebo viac či menej detailnou figurálnou kresbou.

Mandaly je možné použiť pri spracovávaní holotropných zážitkov v spojení s tvarovým prístupom (tzv. Gestalt psychoterapia), s výrazovým tancom i ďalšími inými technikami zážitkového skúmania.

Ideálny priebeh HD

Prípravná fáza:

  • a) Oboznámenie klientov so základnými prvkami holotropnej terapie, dôležitých pravidlách sedenia a zásadách práce s telom. K tejto fáze patrí aj intelektuálna príprava s dostatočným množstvom informácií a upozornení na všetky možné deje a prípadné zážitky. Absencia potrebných údajov môže predstavovať vážnu nevýhodu a prekážku, keďže človek západnej civilizácie na niektoré aspekty HD nie je pripravený. Pridáva sa nutnosť informovanosti o technickej stránke HD.
  • b) Príprava vhodného a správneho prostredia na dýchanie.
  • c) Psychologicky významnou záležitosťou je spôsob a slobodný výber partnera bez zásahu terapeuta. Prvky v dýchaní a v jeho procese môžu mať totiž zvláštny význam a ich prostredníctvom niekedy získajú obaja dýchajúci partneri zvláštne emočné poučenie.

Samotná terapia:

  • 1. Krátka meditácia a relaxácia, následné uvoľnenie mysle a vytvorenie optimálneho postoja k zážitku HD.
  • 2. Sústredenie sa na dýchanie a jeho prirodzený rytmus, zvýšenie rýchlosti, hĺbky a sily dychu. Zapojenie sprievodnej hudby do procesu s vylúčením slovného kontaktu a hovoru počas celého času HD.
  • 3. Rozbehnutý proces HD s intenzívnou hudbou a dynamickým dianím v skupine dýchajúcich.
  • 4. Postupné ukončenie dýchania a prechod ku kresleniu mandál v tichosti a bez slovného kontaktu.
  • 5. Sharing, zdieľanie pocitov i samotných zážitkov zo sedenia s ostatnými členmi skupiny bez interpretácií a posudzujúcich postojov facilitátora, ktorého hlavnou úlohou je pozorovať celý priebeh sedenia a sledovať, či dýchajúci udržujú rytmus dýchania. Počas sharingu by mal len láskavo usmerňovať dynamiku zdieľania, podporiť nesmelších a kontrolovať, či sa každý z účastníkov dostal k slovu.

Osoby a obsadenie

1. Facilitátor (terapeut)

Vedie a riadi proces holotropnej terapie a samotné sedenie. Holotropné dýchanie je nepopierateľne druhom psychoterapie, preto musí facilitátor – „ten, ktorý pomáha“ – spĺňať nielen kritéria akéhokoľvek psychoterapeuta, ale navyše i kritériá samotnej holotropnej terapie. Skupinu nad desať účastníkov by mali viesť dvaja rovnocenne školení facilitátori, nielen facilitátor s menej zaškoleným asistentom. Pri holotropnom procese zohráva facilitátor zásadnú a veľmi dôležitú úlohu.

Kritériá:

  • Vykonávanie činnosti facilitátora kompetentným a etickým spôsobom.
  • Používanie svojej odbornosti s vážnosťou a ohľadom na dôstojnosť a sebaúctu jednotlivca, v najlepšom záujme klienta a š rešpektom voči jeho právam.
  • Schopnosť oprostiť svoju myseľ od predstáv a plánov o priebehu a výsledku sedenia a nenechať sa vtiahnuť do vnútorného procesu veľkým záujmom o výsledok alebo osobnou reakciou na obsah sedenia.
  • Profesionálne pôsobenie zodpovedajúce odbornému výcviku a vzdelaniu. (Pri tejto forme terapie – ako pri každej inej psychoterapii – je najvhodnejším typom facilitátora človek so vzdelaním psychológa alebo psychoterapeuta.)
  • Absolvovaný výcvik v transpersonálnej psychoterapii so záverečným certifikátom.
  • Hlbšie znalosti z antropológie, symboliky a histórie, ktoré sú potrebné pri pomáhaní spracovania zážitkov súvisiacich s transkultúrnymi zážitkami.
  • Pozornosť venovaná vlastnému profesnému rastu a priebežnému odbornému rozvoju.
  • Neustávajúca práce na sebe, najvhodnejšia je účasť na terapii u iného facilitátora.
  • Možnosť kontroly vlastného počínania pred kolegami s väčšími skúsenosťami a s objektívnejším odstupom.
  • Vecnosť, objektívnosť a pravdivosť poskytovaných informácií.
  • Ochota spolupracovať v záujme klienta a pre jeho blaho so zástupcami iných odborov.
  • Morálne a etické vlastnosti, ako aj dodržiavanie hlboko morálnych princípov pri výkone funkcie facilitátora. Terapeut by minimálne dva roky po ukončení terapie nemal nadväzovať intímnejšie vzťahy so svojimi klientmi a zneužívať svoje postavenie na uspokojovanie akýchkoľvek svojich osobných potrieb vo vzťahu ku klientom.

– Účinné faktory ako: profesia, vek, pohlavie, sexuálna orientácia, skúsenosti, záujmy, teoretická i náboženská orientácia, hodnotový systém, nadšenie pre vec, spôsob reči, vlastné sociálne prispôsobenie, zrelosť osobnosti, úprimnosť k sebe i ostatným, vrelosť a hlboká schopnosť empatie, žiadne sklony k posudzovaniu iných, absencia kritičnosti, charakterové a temperamentové vlastnosti.

2. Lekár

Vzhľadom k nebezpečiu fyzického i psychického ohrozenia, prípadne zranenia alebo vyvolania hlbokých tráum, by mal byť pri holotropnom sedení prítomný medicínsky vzdelaný a aktuálne praktikujúci lekár, ktorý sa nezúčastňuje samotného procesu dýchania ako účastník (vystavil by riziku ohrozenia nielen seba, lež i účastníkov, ktorí by sa mohli dostať v priebehu dýchania do ťažkostí).

3. Sitter

Osoba, ktorý pri holotropnom sedení sprevádza dýchajúceho. V tejto funkcii sa striedajú s dýchajúcim. Stará sa o jeho pohodlie, ochranu a bezpečnosť, ako i bezpečnosť dýchajúcich v jeho okolí v prípade dynamickejšieho priebehu procesu. Asistuje pri prípadnom body worku zo strany facilitátora. Ak je to potrebné poskytuje dýchajúcemu citovú i telesnú podporu a príležitosť s niekým sa podeliť o svoje zážitky. Nezriedka sa stáva, že účastníci HD majú hlbší a plnohodnotnejší zážitok zo sittrovania, ako zo samotného dýchania. Výsada pomáhať niekomu pri nesmierne osobných a intímnych zážitkoch môže mať na niektorých jedincov výnimočne silný účinok.

4. Dýchajúci

Človek prechádzajúci procesom HD. Význam pre priebeh jeho procesu, jeho intenzitu a hĺbku môže mať jeho pohlavie, vek, odolnosť nervovej sústavy voči záťaži, schopnosť zvládať stres, riešiť problémy a vyrovnávať sa s konfliktnými situáciami, psychická štruktúra, postoje a názory, vierovyznanie, jeho životný štýl, sila ega, inteligencia, vzdelanie, spoločenské postavenie, temperamentové rysy (aktivita-pasivita, extraverzia-introverzia, dominancia-submisivita…), jeho sympatičnosť a príťažlivosť, životné skúsenosti a všetko, čo sa do doby HD v jeho živote odohralo, ako i druh, stupeň a trvanie prípadných problémov.

Typy zážitkov pri HD

Zrýchlené dýchanie často so sebou prináša viac či menej dramatické zážitkové sledy s výrazne citovými a telesnými prejavmi. Niekedy vedie k väčšiemu uvoľneniu, rozšíreniu vedomia, k pocitom telesnej i psychickej pohody a k víziám svetla. V rozpore s názorom väčšiny lekárov vraj systematické prehĺbené dýchanie nevedie k hyperventilačnému syndrómu, ale k postupnému uvoľneniu, k silným sexuálnym pocitom alebo až mystickým zážitkom. Typická postupnosť javov počas HD podľa samotných jeho autorov pripomína priebeh sexuálneho orgazmu.
Dôležitou súčasťou práce s HD sú zážitky z perinatálneho a prenatálneho obdobia, z obdobia pôrodu a vývoja plodu v maternici. Patria do skupiny zážitkov stretnutia so narodením a so smrťou. Na ich základe Grof prepracoval teóriu o štyroch bazálnych perinatálnych matriciach.

  • Prvá (amniotický vesmír) spočíva v zážitku pôvodnej symbiotickej jednoty plodu s organizmom matky.
  • Druhá (pohltenie vesmírom a pocit uväznenia) sa vzťahuje k prvej klinickej dobe pôrodu, keď dochádza k sťahom maternice.
  • V tretej matrici (zápas smrti a znovuzrodenia) zažíva dýchajúci druhú pôrodnú dobu, čiže postupné vytlačovanie plodu pôrodným kanálom.
  • Štvrtá perinatálna matrica (zážitok smrti a znovuzrodenia) má vzťah k vlastnému narodeniu dieťaťa. Napätie a bolesť sa stupňujú, náhle však dochádza k úľave a k uvoľneniu.

V procese HD zriedka dochádza k zážitkom v tomto poradí a často sa odohrávajú na čisto symbolickej úrovni. 
Okrem prežitku z uvedeného obdobia existencie však dochádza k mnohým ďalším zážitkom:

  • Rozšírenie vedomia v rámci bežnej skutočnosti a časopriestoru (prekročenie hraníc priestoru, duálna jednota, stotožnenie s inými osobami, skupinami, skupinovým vedomím, so zvieratami, rastlinami a vegetačnými procesmi, s neživou hmotou a anorganickými procesmi, ako i zjednotenie s celým vesmírom, so životom a všetkými tvormi, zážitky mimozemského i planetárneho vedomia, mimozmyslové vnímanie prekračujúce hranice priestoru…).
  • Prekročenie hraníc lineárneho času (obdobie vývoja zárodku a plodu, život predkov, rasové a kolektívne zážitky, minulé inkarnácie, vývoj stromu života, vývoj planéty, vznik a počiatok vesmíru, mimozmyslové vnímanie prekračujúce hranice času…)
  • Vhľady do vlastného tela a zúženie vedomia.
  • Prekročenie hraníc bežnej skutočnosti a časopriestoru (nadľudské bytosti, ľudskí i zvierací duchovia, iné svety a ich obyvatelia, jemnohmotné telá, spiritistické a médijné zážitky, mytologické a rozprávkové scény, dobroprajné i temné božstvá, univerzálne archetypy a symboly, tvorivá inšpirácia, Kozmické vedomie, Stvoriteľ, suprakozmická a metakozmická Prázdnota…).

Mechanizmy HD

Odstránenie alebo zmenšenie napätia sa pri holotropnom sedení môže prejaviť dvomi spôsobmi:

  • katarziou a abreakciou, čiže odreagovaním. Býva spojené s chvením, krátkodobejšími kŕčmi a triaškou, zvracaním a napínaním k nemu, výkrikmi či zvolaniami, kašľom
  • dlhotrvajúce sťahy a kŕče, ktorými sa organizmus zbavuje veľkého množstva nahromadenej energie.

Prejavy pri HD
Povaha a priebeh HD sú u každého dýchajúceho rôzne a vykazujú veľkú mieru odlišnosti. Dokonca i u jedného dýchajúceho pri viacerých sedeniach. Niekto nemusí mať žiadne búrlivé psychomotorické prejavy, ďalší môže mať príznaky výnimočne búrlivé, s výraznou pohybovou aktivitou. Prejavy môžu byť:

1. zvukové: stony, plač, nezrozumiteľné bľabotanie, drmolenie, mimovoľný, liturgický alebo šamanský spev, extatická reč, rôzne zvieracie zvuky, hlasný smiech, škrípanie zubami…

2.fyzické:

  • všetky predstaviteľné (často i nepredstaviteľné) prejavy a pohyby, aké len môže ľudské telo vykázať (ale i pohyby čisto zvieracie a živočíšne)
  • bolesti hlavy či iných častí tela, stiahnutie svalstva tváre, dusenie, potenie, nadmerné slinenie, výtok z nosa, nevoľnosť, zvracanie
  • sexuálne fyzické pocity, erotické vzrušenie
  • znovuoživenie starých fyzických ťažkostí z detstva alebo iného životného obdobia, ako i chronických telesných, psychosomatických problémov

3. emocionálne:

  • negatívneho charakteru: zlosť a agresivita, úzkosť, smútok, depresiu, vinu, znechutenie, pocity zlyhania a menejcennosti
  • príjemné a „blažené“: všeobjímajúce a milujúce, láskavé…
  • znovuoživenie starých (tentokrát emocionálnych) ťažkostí z detstva alebo iného životného obdobia.

Komu by podľa prívržencov HD mohlo „dýchanie“ prospieť:

  • ľuďom v pomáhajúcich profesiách: terapeutom, zdravotníkom, poradcom
  • osobám, ktoré cítia potrebu prevencie proti rôznym druhom závislostí
  • tým, ktorí sa už rôznych programov na liečenie závislosti zúčastňujú
  • jednotlivcom v krízových životných situáciách
  • osobám pochádzajúcim z nekompletných či disharmonických rodín
  • ľuďom v tzv. spirituálnej kríze
  • jedincom, ktorí si želajú objaviť, zvýšiť, zintenzívniť alebo posilniť vlastnú tvorivosť umeleckého či iného charakteru
  • tým, ktorí majú problémy so sebaprijatím, sebadôverou, sebavyjadrením a sebapresadením
  • osobám snažiacim sa na sebe hlbšie pracovať, dosiahnuť vyššiu úroveň sebapoznania a sebarozvoja, hľadajúcim duchovnú orientáciu a cestu, zmysluplnejší prístup k svetu, k svojmu okoliu, k prírode i k životu
  • jedincom s neujasnenou sexuálnou orientáciou
  • ľuďom s rôznymi problémami (migréna, astma, lupienka, alergie…) väčšinou psychosomatického rázu
  • osobám so zlým krvným obehom
  • jednotlivcom s psychickými ťažkosťami súvisiacimi s príjmom potravy (anorexia, bulímia), s problematickým vzťahom k svojmu telu a s ľahšími formami depresie.

Kto by sa HD mal zásadne vyhnúť:

  • tehotné ženy
  • aktuálni psychiatrickí pacienti, epileptici, schizofrenici, ľudia s vážnejšími duševnými chorobami, so závažnými emočnými problémami a pod.
  • jedinci užívajúci neuroleptické lieky
  • osoby s vysokým krvným tlakom, s hypertenziou, akýmikoľvek kardiovaskulárnymi ťažkosťami či problémami, po infarkte a krvácaní do mozgu, s pokročilým kôrnatením tepien alebo chorobným rozšírením tepny, so zvýšenou krehkosťou kostí a opakovaným vykĺbením kolena či ramena, s infekčnými ochoreniami a nemocami dýchacieho aparátu, po operácii alebo zranení
  • ľudia oslabení alebo vyčerpaní vážnou chorobou
  • jednotlivci, ktorí by z rôznych dôvodov mohli HD používať ako náhradu za isté formy závislosti.

Užitočné rady pre účastníkov HD

Pre tých, ktorí sa rozhodnú absolvovať HD nie je dôležitý len výber facilitátora a poznanie podmienok, za akých sa bude dýchať. Rovnako dôležité je snáď vedieť, ako sa k sebe správať aj po ukončení seminára s HD:

  • Dva dni bezprostredne po HD sa nekúpať, iba sprchovať.
  • Zostať aspoň dva-tri dni sám so sebou, v pokoji, kľude a duševnej pohode. Nevystavovať sa podľa možnosti okamžite stresu a intenzívnej, namáhavej práci.
  • Vyhýbať sa aspoň krátky čas po HD konfliktom.
  • Nerobiť dva týždne po HD žiadne závažné, životné rozhodnutia.
  • Vyžiadať si od facilitátora adresu a aspoň telefonické spojenie. Pokiaľ sa dostavia nezvyčajné príznaky, pocity či emócie, okamžite mu zavolať a žiadať aspoň telefonickú intervenciu a pomoc.
  • O svojich zážitkoch sa pokiaľ možno nikomu nezdôverovať. V najkrajnejšom prípade iba ľuďom, ktorí už podobnými zážitkami prešli, sú dôveryhodní a chápaví.
  • Minimálne dva až tri dni po ukončení HD prijímať denne aspoň štyri litre čistej pramenitej vody. Hneď ráno nalačno vypiť pohár teplej, prevarenej vody.
  • Minimálne jeden deň po dýchaní konzumovať iba ľahkú stravu bez tučných, mastných a korenených jedál, vzdať sa kávy, cigariet a alkoholu.
  • V rámci svojich možností sa niekoľko dní po HD zdržovať čo najviac na čerstvom vzduchu, v prírode.
  • Vyhýbať sa sledovaniu televízie po dva dni a príliš hlasnej, ťažkej hudbe.
  • Ak príde túžba či popud ku kresleniu ďalších mandál alebo k zapísaniu zážitkov, treba ich počúvnuť ako súčasť pokračujúcej práce na svojom osobnom rozvoji.

Pokračovanie TU


Zaujímavá publikácia:

Donna Thomson – Meditace pro zvýšení energie – Duchovné cvičenia, ktoré nájdete v tejto knihe, sú veľmi jednoduché a vymyslené tak, aby ste ich mohli robiť vtedy, kedy to považujete za vhodné. Väčšina z nich vám zaberie len pár minút a môžete ich robiť v podstate kdekoľvek. Meditácie, predstavy a obrazotvornosť, ktoré tvoria obsah tejto knihy, sú syntézou mnohých duchovných, meditačných a psychoterapeutických postupov a tradícií, zmiešaných so skúsenosťami autorky.

Pôvodná cena: 8.20 EUR, Naša cena: 6.56 EUR, Zľava: 20.00%, Ušetríte: 1.64 EUR


Súvisiace články:


 

(Prečítané 15 013 krát, 2 dnes)

2 Responses to HOLOTROPNÉ DÝCHANIE (1.časť)

  1. YURI píše:

    Neviete o nejakom certifikovanom terapeutovi HD v Bratislave?
    dík jumoto@gmail.com