google27eaa3905ca3fee3.html

Miera, do akej je bytosť schopná rozvinúť svoj ​​životný potenciál, závisí na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je obdobie jedného roku pred počatím dieťatka, prenatálny vývoj, pôrod, chvíle a dni bezprostredne po narodení a prvé roky života.

Pokiaľ je toto obdobie správne uchopené, má dieťa prirodzene otvorenú cestu žiť plne svoj ​potenciál a napĺňať zmysel svojho života, poslanie, pre ktoré sa narodilo. Takéto dieťa nekladie otázky: „Prečo som tu?“, Čo je mojou úlohou v tomto živote?“, Kto som?“. Dieťa je v plnom kontakte s vedomím toho, kto je, prečo sa narodilo a aká je jeho úloha. Vie to, pretože v tomto veľmi krehkom a delikátnom období sa s ním zaobchádzalo vedome. Bolo rešpektované a podporované všetko, čo mu prospieva a eliminované to, čo škodí. Schopnosť rozpoznať, čo škodí deťom, planéte, milovaným a čo ich naopak podporuje, začína vnímavosťou k sebe samému.

Táto schopnosť vnímať sa, podporovať sa v tom dobrom, neškodiť si, závisí od toho, ako bolo s daným človekom zaobchádzané v období počatia, prenatálneho vývoja, pôrodu a niekoľko rokov potom. Vtedy sa odohráva tá najdôležitejšia časť života, je to obdobie, kedy vzniká v mozgu dieťaťa: limbický odtlačok – „naprogramovanie“, ktoré určuje naše základné, dospelé nastavenie a smerovanie vo všetkých oblastiach života – životnej práce, vzťahov, partnerstva, intimity, sexu … . Ak sa v priebehu už spomínaných delikátnych pár rokov vytvoria priaznivé podmienky pre náš všestranný vývoj tak, že zažijeme pocit bezpečia a láskyplné vedenie, máme potom možnosť naplniť v živote celý svoj ​​potenciál.

Rozvíja sa schopnosť žiť skutočne naplňujúce partnerské a rodinné vzťahy, kde sa o veciach hovorí, sme akceptovaní takí, akí skutočne sme a rovnako akceptujeme ostatných ľudí v rodine i mimo nej…

Žijeme svoje poslanie a robíme svoju životnú prácu s radosťou, láskou a v plnej hojnosti na všetkých úrovniach. Jednoducho povedané, vytvárame si život, ktorý nám prospieva, baví nás a napĺňa. Máme schopnosť vysporiadať sa s prekážkami, výzvami a konaním iných ľudí. Pevné zdravie a radosť zo seba, to všetko je našou prirodzenou základňou, od ktorej sa odrážame v našom každodennom živote. To jasné vedomie, že tu na tejto planéte mám svoje požehnané a nezastupiteľné miesto.

Takto to žiaľ a zároveň veľmi logicky u drvivej väčšiny populácie na celom svete nie je.

Postupy, ktoré sú považované za bežné v ranom citlivom období života, totiž devastujú prirodzenú úroveň napojenia duše dieťaťa na svoj ​​zdroj. Ono to nemusí byť na prvý pohľad vidieť, dieťa sa zdá byť v rámci základných životných a motorických funkcií v poriadku. Dôsledky toho, čo sa deje na úrovni mozgového zápisu, nie sú v priebehu krátkej doby viditeľné. Je to beh na dlhú trať a následky sa ukazujú až v dlhšom časovom horizonte. Vtedy sa už nespájajú s udalosťami zažitými v tomto období. Tak vznikajú napríklad jemné i väčšie traumy oddelenosti, ktoré potom v dospelosti ovplyvňujú našu odvahu a chuť žiť svoje sny a schopnosť zdieľať s inými blízkosť. V živote sa stretávame so situáciami, ktoré sú pre nás náročné, emocionálna stabilita je rozkolísaná, sebavedomie pokrivkáva, rovnako ako istota. A telo tento rozladený, disharmonický stav zrkadlí rôznymi zdravotnými neduhmi …

Cesty zhmotňovania lásky sú rôzne.

Na tom, prečo máme každý iný život, iný sen, inú reakciu, iné vnímanie, sa okrem iného podieľa aj limbický odtlačok, ktorý budem laicky nazývať „záznam v mozgu.“ Je to záznam toho, čo je láska – je to energetický zápis, ako si daná bytosť prekladá a vysvetľuje lásku. Ale nie je to vysvetlenie na logickej úrovni. Niekedy je to aj protichodný zápis lásky. Napríklad v každodennosti vidíme vzťahy založené na vzájomnom trápení až týraní, ktoré sú pre ľudí takzvaným“domovom“ a je ťažké ho opustiť. Keď vnímame rozdielnosti našich životov, je jasné, že napriek tomu, že všetci žijeme na jednej planéte, naše životy tvoria rozdielne svety, niekedy ťažko pochopiteľné a obsiahnuteľné. Určite poznáte smutné príbehy z vášho okolia, ktoré majú vo vašich očiach jasné riešenie. Ale pre tú danú osobu je toto riešenie náročné vykonať. Väčšinou sme schopní vidieť deštruktívne vzorce správania u iných, ale vnímať ich a meniť u seba bez vonkajšej pomoci je oveľa náročnejšie.

Prečo to tak je?

Každý z nás si nosí vo svojom mozgu limbický odtlačok, ktorý riadi naše základné životné nastavenia. Je s nami ešte pred narodením. Tento odtlačok sa vyvíja spoločne s nami, s naším telom, preto je pre nás prirodzená realita, že svet vnímame tak, ako vnímame. To, k čomu prirodzene inklinujeme, akých partnerov si vyberáme, pocit, na čo máme a nemáme právo, názor a presvedčenie o tom, aký život je a nie je. To, či sme opätovne priťahovaní k partnerom, ktorí nás nerešpektujú, opúšťajú alebo k takým, ktorých zachraňujeme …  Môže to znieť desivo, ale v podstate je to veľmi prirodzený mechanizmus.

Ako limbický odtlačok vzniká?

Napísané veľmi laicky a zrozumiteľne – v prenatálnom období sa s telom bábätka vyvíja a „nastavuje“ aj mozog, a to nielen na základe množenia buniek, ale tiež na základe všetkých emočných zážitkov, ktoré matka prežíva v tomto období. Doslova všetko hrá rolu. Môžeme si to predstaviť ako nahrávku, ktorá presne kopíruje emočné stavy a rozpoloženie matky v tehotenstve. Ak sa tehotná žena cíti milovaná, v bezpečí, zahrnutá starostlivosťou, svet je pre ňu priateľské miesto plné podporných energií a ľudí …, tak sa bábätku zapisuje záznam, že svet tam vonku je bezpečné miesto, plné podpory a lásky. Ak sa mamička trápi, nevie, či dieťatko chce alebo nie, vzťah s otcom je neistý alebo iritujúci, alebo je proste „len“ vystresovaná z práce či bytovej otázky, v mozgu bábätka sa zapisuje, že život vonku je stres, strach, nedôvera a osamotenie. Potom prichádza veľký prechod pôrodnými cestami a veľmi dôležitý čas po ňom … . Všetky vnemy hrajú rolu. Nie je v tom cenzúra, ktorá by to „dobré“ zapísala a to „zlé“ nezapísala, to neexistuje. Život je nádherné plynutie bez cenzúry, a práve proces limbického odtlačku ho plne vystihuje.

Znovuzrodenie do bytia.

Hovoriť o mojej práci je neľahká úloha, pretože je to oblasť, ktorá presahuje schopnosť vyjadriť sa slovami. Pracujem s vnútorným nastavením v bytosti. Čo to znamená? Každý z nás cíti, že má v živote návyky, tendencie, reakcie, ktoré mu prospievajú a naopak aj tie, ktoré mu škodia, ale nevie to zmeniť. Ako sa hovorí: „nemôže si pomôcť“. Jediné, čo si želá, aby sa tie situácie už neopakovali, ale ony sa práve že stále vracajú viac či menej často.

Nebude to nič nové, ak poviem: „My si naozaj vytvárame svet, v ktorom žijeme.“ Toto uvedomenie môže byť trochu skľučujúce, ak ho vezmeme za svoje a začneme sa snažiť vytvárať si iný život s deštruktívnym limbickým otlačkom v sebe. Ono to vytváranie ide, no niekedy nie alebo na to potrebujeme veľa úsilia. Keď nám energia poklesne, tak sa nám zdá, že všetko ide po starom a nesprávne. V takých chvíľach strácame nádej a vieru, že to nové je vôbec možné. Skôr je to pocit, že to staré je silnejšie.

Zmena je možná.

A potom sa ľudia objavia na mojom seminári. Pracujeme, ideme do hĺbky, ku koreňu veci, v tomto prípade k „limbickému odtlačku“ a dejú sa zmeny s trvalým efektom. Pracujem s vnútorným nastavením v bytosti, s limbickým odtlačkom a jeho „prepísaním“ na úrovni troch mozgov tak, že zmeny vnútorného nastavenia sú trvalé. Klient osobnej terapie alebo seminára sa potom vo svojom živote učí žiť nový život. Vnímať zmeny v sebe, riadiť sa nimi, vytvárať novú realitu a nasledovať ju. Vedome sa vydávať na novú cestu vo svojej každodennosti. Sú to semináre skutočného znovuzrodenia, ku ktorému patrí aj „prepis“ vlastného pôrodu a liečenie tráum s ním spojených. Semináre sú inšpirované mojím certifikovaným výcvikom u skúsenej a výnimočnej ženy Eleny Tonetti (USA), ktorá sa touto témou zaoberá už viac ako 25 rokov. Elena svoju techniku ​​vyučuje po celom svete, okrem iného je aj autorkou úžasného filmového dokumentu o pôrodoch a limbickom odtlačku „Birth as we know it“. Na slovenskom trhu sa dá tento klenot zohnať s českými titulkami pod názvom „Pôrod ako ho poznáme“.

Liečenie a uvoľňovanie tráum zaberá určitý čas a nedá sa urýchliť.

Preto odporúčam začať hneď, ako pocítite nutkanie alebo strach. Strach je totiž veľmi dobrý signál, že ste pripravení na kvantový skok 🙂
Toľko z mojej praxe. Prajem vám nádherné skoky a vytváranie reality.
Pretože ten život okolo nás nie je vytváraný nikým iným iba nami, naším limbickým odtlačkom, ktorý je možné „prepísať“ tak, aby sme žili skutočne vysnívaný život.
Moje semináre a osobné terapie sú vhodné pre ženy netehotné aj tehotné, mužov, páry, všetkých, ktorí chcú vykročiť z bludného kruhu a utvárať svoj ​​život vedome a neposúvať svoje traumatické zážitky skrz svoje deti ďalej po rodovej línii (budúcim alebo už narodeným deťom). Nikdy nie je neskoro pracovať na sebe a liečiť sa láskou. Ideálne je však začať ešte pred tým, než na deti vôbec pomyslíte. Teším sa na vás na seminári.

S láskou

Zuzana Hozhoni, http://hozhoni.eu/


Súvisiace články:


 

(Prečítané 368 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.