google27eaa3905ca3fee3.html

who-am-i-640-360Taká jednoduchá otázka… Kto z nás si ju však kladie? A kto z nás na ňu pozná odpoveď? Dá sa na ňu vôbec tak ľahko a jednoznačne odpovedať? Samozrejme tak, aby to bola odpoveď autentická, z hĺbky duše, z presvedčenia a nie len nejaká fráza či klišé.

Som človek… som žena… som tréner, som kouč, som priateľ, som mama, som dcéra, som dobrá v tom a tom, som perfekcionista, som telo, som radosť, som strach, som …?

Už roky sa touto otázkou zaoberám. A stále nie je pre mňa jednoduché dať na ňu jednoznačnú odpoveď. Pokúsim sa tu zhrnúť zopár východísk, ku ktorým som sa za ten čas dopracovala:

Len skutočne sebavedomý človek môže autenticky na túto otázku odpovedať. Sebavedomý, tým nemyslím arogantného suveréna, ale skutočne človeka vedomého si seba samého. Kto sa môže stať takýmto človekom? Môžem sa ním stať bez toho, aby som spoznala a pochopila ako fungujem v určitých situáciách? Bez pomoci Zrkadiel zo svojho okolia?

Osho v niektorej zo svojich kníh definuje človeka „západného typu“, že je to „dav“. Že v každom z nás je tak veľa osobností, že sa strácame sami v sebe, že máme veľa tvárí a s každou sa identifikujeme. A aby sme sa mohli identifikovať, potrebujeme sa analyzovať. Čo je príčinou toho, že som čo som, a čo bolo príčinou príčiny a jej príčinou… stále ďalej a ďalej do minulosti, až sa dostaneme k Adamovi a Eve… a stále nepoznáme, kto vlastne sme! (Lebo premárnime prítomnosť…) Svojho času ma táto úvaha veľmi oslovila. Veľa filozofií naznačuje riešenie v meditácii. Byť prítomný, byť tu a teraz, neanalyzovať minulosť (lebo ju aj tak nemôžem zmeniť) a neplánovať budúcnosť (lebo neviem, čo bude o minútu). Byť prítomný a nechať klesnúť na dno všetky tie preludy mojej mysle, všetky pomýlené fiktívne „ja“, aby mohlo potom konečne presvitnúť moje skutočné Ja.

Som žena činu. Vybrala som sa do Himalájí, Malého Tibetu, a usilovala som sa tam cvičiť, meditovať, trénovať, nemyslieť, byť tu a teraz… A myslím, že môžem zodpovedne z vlastných skúseností povedať: „Áno! Je to tak! Byť schopný byť prítomný je cestou k uvedomeniu si samého seba!“

Ale…  Nebola by som „človekom západného typu“, keby som nechcela veciam porozumieť. Miatlo ma totiž to, čo som videla a pozorovala v ašrámoch a kláštoroch a u guruov a babajis… Všimla som si totiž, že kým som v kláštore a meditujem a mám všetko zabezpečené a nemusím riešiť splátku hypotéky či nájom, je to paráda! Horší ale bol potom návrat do našej „západnej reality“. A všimla som si, že to nie je len doménou „západniarov“. Ako náhle vyjde taký mních, láma, či guru za brány kláštora a je nútený použiť svoju myseľ, a to vo svete bez kláštorných nariadení a pravidiel musí, aktivuje automaticky spolu s mysľou aj svoje ego. Samozrejme, nie v takom rozsahu ako menej trénovaný človek, alebo presnejšie, jeho ego sa ho nezmocní s takou intenzitou, ale predsa len začnú fungovať staré zabehané návyky, keďže naša myseľ je mechanická. A tom okamihu ako keby ste zamiešali dobrú tureckú kávu, a všetky krvopotne usadené sedimenty sa opäť rozvíria a zastrú vám ten čistý jasný pohľad. Moja reakcia na tento stav bola úplne pudová: utiecť! Rýchlo sa vrátiť späť do bezpečia kláštora, kde ma pravidlá oklieštia a zredukujú moje potreby a túžby a ľpenia a chcenia a myšlienky a opäť snáď precitnem z lepkavých ilúzií svojej mysle a ega. Logicky vznikla otázka: je to naozaj tak, že sa človek musí izolovať od obyčajného, nazvime to „komerčného“ života, aby mohol „naozaj žiť“? Čo keby sa tak rozhodli všetci? Kto by potom rodil deti a piekol chlieb…? Je fér spoliehať sa na to, že sa tak všetci v jednom okamihu nerozhodnú?

Vyvstala ďalšia otázka: ako je to teda so slobodnou vôľou? (Naozaj stačí na chvíľu vytiahnuť päty z kláštora a zamiešať do rozhodovania myseľ a ona už letí ako o preteky, lebo vie, že keď ju opäť skrotíte a stanete sa prítomným, zase prestane existovať, zomrie…)

Odpoveď na túto otázku by bola na celý ďalší blog a tak možno na budúce… J

Teraz to skrátim a vrátim sa k pôvodnej úvahe: Kto teda vlastne som a ako nájsť odpoveď na túto otázku!?

Neviem, ako vám, ale mne z toho vyšlo nasledovné:

Osho má aj nemá pravdu. Nemá pravdu v tom, že analýza je zavádzajúca. Myslím si, že sme dostali myseľ ako cenný dar, mocný nástroj na to, aby sme mohli uplatniť našu slobodnú vôľu a vedome sa v našom obyčajnom každodennom živote oddeľovali od nášho ega a všetkých jeho tvárí. Prestali byť mysliaci a stali sa vedomými. A to bez toho, aby sme spoznali hry a masky ega (vzorce správania, s ktorými sa zväčša identifikujeme) a mechanizmus uvažovania a rozhodovania našej mysle nie je možné! Myseľ a ego nám majú slúžiť a nie vládnuť! Nedokážeme ich však v bežnom živote zosadiť z trónu kým nespoznáme, ako v každom z nás fungujú, lebo cez ne uspokojujeme svoje potreby.  A myslím si, že nie je našou úlohou odizolovať sa od bežného života, aby sme sa stali naozaj sebavedomými a prítomnými, ale práve naopak! Je našou úlohou preniesť vedomie seba, svojho skutočného Ja do bežného života a v každom okamihu sa pokúšať o prítomné, vedomé žitie! Oddeliť zrno od pliev! A na to potrebujeme spoznať aj zrno, ale aj plevy…

images

Viac na FB profile: STROM – osobnostný a duchovný rozvoj


Súvisiace články:


Tip na knihu:

Osho – Kniha o egu – Osho vysvetľuje, v čom spočíva rozdiel medzi naším Ja a egom. Popisuje, ako sa ego správa a ako sa naopak prejavuje naše pravé Ja. Tvrdí, že spoločnosť, škola aj rodičia z nás od narodenia robia niekoho iného, než čo zodpovedá našej bytosti. Svojím typickým provokatívnym spôsobom potom ukazuje, ako tieto falošné masky zhodiť a získať svoju pôvodnú, prirodzenú prostotu – inými slovami, ako byť tým, kým skutočne sme, slobodne a hravo. Veľa priestoru venuje aj otázke duševného zdravia, psychických porúch a terapie; tiež meditácii, osvieteniu a láske. Tak ako vo všetkých knihách, ktoré zachytávajú Oshovo učenie (on sám knihy nepísal), časť textu predstavujú otázky Oshových žiakov a jeho odpovede na ne.

Úryvok: Jediná cesta spočívá v očištění lidského nevědomí prostřednictvím meditace a naplnění jejich vnitřní existence světlem. Pouze meditace vám může pomoci získat znovu čisté srdce, které se nedá zkorumpovat. Moc pak nebude nikdy zneužita a stane se blahem – bude mít kreativní podstatu. Pak se začnete činit, aby byl život láskyplnější a příjemnější; začnete vytvářet krásnější existenci. Jenže tento velký den ještě nenadešel.

Pôvodná cena: 11.20 EUR, Naša cena: 8.96 EUR, Zľava: 20.00 %, Ušetríte: 2.24 EUR


(Prečítané 1 037 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.