google27eaa3905ca3fee3.html

2 filozofBojíme starnutia a príliš sa ním zaoberáme. Pozorujeme na sebe každú vrásku, či šedivý vlas a robíme všemožné veci, aby sme to niečím prekryli. Preferujeme mladosť, staviame ju do protikladu k starobe a pritom zabúdame, že oba stavy sú dôležitou súčasťou celku. Zabúdame, že v starobe je zakódovaná hlboká vnútorná krása, z ktorej sa dá (a má) čerpať. Stromy nás môžu tejto múdrosti naučiť.

Mladý strom je krásny, elastický, svieži, plodný, ale nemôžeme sa o neho poriadne oprieť celou svojou váhou, aby sme si oddýchli, nemôžeme na neho vyšplhať a zaboriť sa do jeho obrovskej múdrej koruny a pobudnúť v nej tento vzácny čas pre seba. Starý strom sa nehanbí sa svoje vrásky, zošuverenú kôru, za svoju starobu. Naopak, užíva si ju! Je pevný vďaka svojmu dlhému životu, vďaka svojej starobe a adekvátnej múdrosti, ktorú ňou nadobudol. Starý strom je múdry strom, nesúc v sebe múdrosť budovanú celým svojim životom. Čím je starší a teda múdrejší, tým si k nemu hľadá cestu viacej organizmov. Chcú spoločne s ním zdieľať jeho múdry svet. Staré stromy obrastajú rôznymi rastlinami a hubami, ktoré môžu byť našou obživou, v popraskanej kôre žije hmyz, pod ich korunami spia zvieratá, v dutinách starých stromov hniezdia vtáci. Všetci akoby potrebovali počúvať hlboký hlas tohto starého „druida“ či šedivej „vedmy“. A čo my, ľudia? Múdrosť vytvorená celoživotnými skúsenosťami je v našom svete bežne degradovaná a berieme to ako normálny jav. Kde sú tí múdri deduškovia a múdre babičky, schopní učiť svoje vnúčatá zákonom života, porozumeniu prírody, rôznym zručnostiam a pravdivým, skúsenosťami overeným zdieľaniam? Kde sa stratili tí starí múdri ľudia, ktorí by nám mohli a mali prenášať svoje celoživotné skúsenosti? Prečo sedia pred televízormi a nechávajú si vymieľať mozgy nahlúplymi seriálmi a negativistickými správami? Prečo sú plné nemocnice tých, ktorí by mali v poslednom období svojho života naplno ovládať seba a rozumieť si? Prečo sa dokázali vzdať svojho potenciálu k múdrosti a bezmocne veria cudzím ľuďom – doktorom a dovolia im, aby za nich rozhodovali o svojom zdraví, o svojej starobe, či dokonca o svojej smrti? Kam sa vytratila prirodzenosť vývoja ľudského vedomia?

Stromy nás učia nevnímať plynutie času ako starnutie. Učia nás vnímať ho ako možnosť precítiť čosi iné. Precítiť proces naplňovania sa múdrosťou, zúročovania našich neustále sa stupňujúcich poznatkov a skúseností. Prečo sa teda od nich nenaučiť vnímať čas inak? Strom pri svojom raste nikdy netlačí čas. Strom si rastie a múdrie pomaly, svojim vlastným tempom. My však stále potrebujeme mať či dosiahnuť čosi rýchlo, dobrovoľne sa nechávame tlačiť časom, naháňame ho, máme pocit, že nám život uniká medzi prstami. Toto strom nerobí a má sa dobre. Zbiera svoje letokruhy a stáva sa postupne múdrym starcom či starenkou. Niektoré stromy sú v starobe zdeformované. Sú však o to krajšie a zaujímavejšie. V tvaroch ich tiel či ich kôry sa tým objavia akési nové svety, z ktorých sa dá čítať a dostávať odpovede vo forme symbolov. Nejedna dôležitá informácia ku mne prišla tak, že som sa zapozerala do tvaru stromu, či do jeho kôry a objavila tam správu, znamenie. Stromy takto s nami komunikujú svojou špecifickou, neuveriteľne starou a univerzálnou rečou.

Ako iste vieme, vek stromu sa zaznamenáva do jeho tela vo forme letokruhov. Tie zobrazujú počet jeho prežitých rokov, ale podávajú aj informácie o podmienkach, v akých ten ktorý rok strom žil. Je to vizuálny príbeh každého jednotlivého stromu. Som však presvedčená o tom, že naše vnímanie letokruhov je značne obmedzené, a že za týmito šiframi sa skrýva ešte čosi iné, iná dimenzia komunikácie stromu s nami. A skutočne! Istý Bartolomäus Traubeck vytvoril prístroj, ktorý dokáže „prekladať“ letokruhy stromu do hudby. Z textúry a farby letokruhov dokážu senzory vyčítať a preložiť tieto informácie do nôt. V klavírnom prevedení si na tomto albume môžete vypočuť ako cez hudbu znie reč smreka, duba, javora, olše, vlašského orecha či buka. Informácie o tomto projekte a album YEARS si môžete stiahnuť na stránke http://traubeck.bandcamp.com/album/years

Nech aj naše pribúdajúce roky sú hudbou nášho života, priatelia.


foto oliva30


Súvisiace články:


Tip redakcie Eugenika:

Volker Arzt – Fascinující život rostlin – Chytrá a inteligentní flóra

Jsme dostatočne inteligentní na to, aby sme im vôbec porozumeli? Táto mimoriadne zaujímavá kniha vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a pokusov. Opisuje svet a život rastlín tak, ako ich nepoznáte a ako by vás to nikdy nenapadlo. Zároveň sa pobavíte na príhodách tímu, ktorý sa vydal do rôznych častí sveta, aby preskúmal exotické aj zdanlivo obyčajné bytosti z rastlinnej ríše, ale tiež ich “parťákov” z ríše hmyzu a vtáctva.

Ukážka: Výjev, který rozhodně zvlášť upoutává pozornost, představuje aranžmá z keříků rajčat. Do výšky vzrostlé sazenice s několika křiklavě červenými plody si trůní výš, než je běžná výška člověka, na dvou k sobě přisunutých dřevěných stolech. Malé rajčatové houští a zároveň místo činu, na němž se odehrává tiché drama. Již první bližší pohled prozrazuje, že trs rajčat napadly parazitující rostliny. Změť nažloutlých vláken se jako chapadla natahuje skrz rajčatovou zeleň, ovíjí je okolo stonků několika závity, poté překlenuje vzdálenost k další rostlině a následně nasazuje škrtící chvat také jí. Bez jediného hlesnutí a bez viditelného pohybu. V přadenech vláken se natolik silně zrcadlí dynamika a dobyvačný pud, že jsem si naprosto jistý, že již nazítří parazit natáhne nové závity a bude neúprosně pokračovat v očesávání své hostitelské rostliny: těsně přiléhajícími úponky vtlačí do hloubky rajčatových stonků sací orgány, a to až do jejich hlavního svazku, a napojí se na jejich mízotok.

Není pochyb – stali jsme se svědky loupežného přepadení, přestože zdánlivě vypadá pouze jako jeho fotografie. Výsledný dojem je však natolik naléhavý, že mne nevědomky nutí (navzdory vědomostem), abych rozhořčeně zaujal odmítavý postoj a považoval tyto křiklavě červené rostliny za brutální a jízlivé. Ať už je kdokoliv pojmenoval „užerka“ (jedná se o jedno z českých lidových označení kokotice; doslovný překlad z němčiny: čertova nit – pozn. překl.), rozhodně ho vedl podobný pocit. Německy bývá hanlivě označována také jako „ježibabí tkanička“ nebo dokonce „šplhavá děvka“. Za všemi uvedenými opisy, jež značně omezují fantazii, se skrývá popínavá parazitující rostlina cuscuta, která se svými více než sto padesáti druhy, vyskytujícími se po celém světě, účinně dokládá, že život příživníka se vyplácí i mezi rostlinami.

“Príroda si počas miliónov rokov vytvorila starostlivo vyváženú vnútornú rovnováhu. Skôr než budeme prírodu imitovať a budeme z nej chcieť profitovať, musíme pochopiť jej zákony.”

Pôvodná cena: 9.60 EUR, Naša cena: 8.16 EUR, Zľava: 15.00 %, Ušetríte: 1.44 EUR


(Prečítané 1 160 krát, 1 dnes)
 

3 Responses to STARÝ STROM JE MÚDRY STROM

  1. helena kozankova píše:

    Deduškovia a babičky a starí ľudia sa nestratili, a veľmi, veľmi tužia a aj by chceli rozdávať svojim vnúčatám svoje skúsenosti, zručnosti. No ale vnúčatá, kvôli sluchátkám na ušiach a mobiloch v rukách nemajú čas, aby sa pristavili, nie to ešte si ich vypočuli.

  2. Marta Holá píše:

    Ja myslím, že a tu popisujú dva rôzne úkazy v jednom mene. 1. úkaz: Súhlasím, že múdrosť staroby je veľmi často ignorovaná. Nehádžem to za vinu dnešnej dobe, lebo toto je skôr príznak našej civilizácie a badať ho už v antickej literatúre. Nevidieť ho u rôznych národov, ktoré žijú akože primitívne. A nebolo ho moc vídať ani na našich dedinách, lebo neboli do takej miery poznačené civilizáciou, ako sú dnes. Ale úkaz je to naozaj starý. Naša civilizácia s kolískou v Grécku a Ríme nám odovzdala aj toto.
    2. úkaz: Strach zo starnutia a pozorovanie vrások a snaha vyzerať mlado atď sú podľa mňa niečím iným. Som presvedčená, že po fyzickej stránke starneme rýchlejšie, než musíme. My sa predsa nebojíme múdrosti staroby, s tým to nič nemá. Ide o to, že naše telá sa opotrebúvajú akosi rýchlo. A ja si myslím, že keby sme po fyzickej stránke starli takým tempom,ako je to pre nás prirodzené,tak by sme sa nesnažili omladnúť. Neviem, či je toto starnutie spôsobené stravou, duševným životom, prostredím. Pravdepodobne všetkým, ale myslím, že to v podstate cítim – prichádza to príliš zavčasu: vrásky, šediny, plešiny, choroby staroby. Väčšina ľudí ide na to zo zlého konca – snažia sa potlačiť tie príznaky, ale nejdú za príčinou. No tie obavy zo starnutia pokladám za prirodzené, pretože to starnutie je proste predčasné.

  3. smrad@smrad.sk píše:

    Ak je niekto o niečom presvedčený, očomkoľvek, nuž tak sa to aj stane. Na čo myslíš to máš. 😀