google27eaa3905ca3fee3.html

Som stretol smrť.
Smrť v plnej paráde.
Kto stretol ju iný, on vie o čom hovorím.
Len už je po smrti.
Tak povedať nemôže.

Sme do očí sa pozreli a ticho nastalo.
Ticho, čo ucho nevie aké je.
Prastaré ticho, čo myseľ nevníma.

Sa oči spojili a nato chvíľočku smiech ticho prerušil.
Však smiech smrti je nečujný.
Ho menej počuť, jak ticho znie.

Dym sviečky zhasnutej sa šíri hrmotom.
Proti smrti tichosti, čo objíme ťa nečujne.

,,Po koho ideme?”
,,Po všetkých čo boja sa.”

Kde lásky niet, tam prebýva strach.
Ak strachu veľa je, smrť ľahko sa rozmnoží.

Smrť kosí a s radosťou
Jak obilia klasy, na poli kombajn.

,,Smrť, k smrti sa umoríš
Tu toľkým kosením.
Dokedy tak chceš a robiť budeš?”

,,Až pomrú všetci. Čo v strachu sú žijúci.
Až posledný opustí to miesto tu.
Až myseľ sa vytratí.
To ona je strach.“


(Prečítané 155 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.