Mesiac. Zem. Slnko. Ostatné planéty slnečnej sústavy. Galaxie. Vesmír. Všetko sa krúti, točí, hýbe, posúva. Vesmír sa vraj rozpína hovoria múdre hlavy. No zároveň sa všetci vesmírni obyvatelia udržujú gravitáciou pokope. Jeden druhého od seba nepustí.

Zem tak drží pri sebe Mesiac. Tá okrúhla Zem. Ten okrúhly Mesiac. Točí sa rovnakou rýchlosťou okolo osi, ako krúži okolo Zeme . Preto nevidieť jeho odvrátenú stranu.
Ten istý mesiac. Tá istá Zem. To isté Slnko. Milióny rokov.

Rovnaké točenie po rovnakých dráhach.

Mesiac svieti preto, lebo odráža svetlo zo Slnka. Polohami Slnka, Zeme a Mesiaca je odraz svetla z Mesiaca každý deň iný.

Ten istý okrúhly Mesiac, krútiaci sa okolo Zeme. Rovnako veľký, rovnako ťažký. Vždy s iným odrazom svetla. Ale tým, že odráža svetlo stále z menšej a menšej časti, zo Splnu do Novu, z Mesiaca neubúda. Je stále rovnaký a na svojom mieste. Vždy s tou istou váhou, polohou a energiou.

Myseľ priradila Splnu výnimočnosť. Preto sa vždy myseľ všetkých čo sa Splnu venujú prenesie do budúcnosti a očakáva deň, keď má Spln nastať. S nádejou, že nebude zamračené. A potom po Splne žije myseľ v minulosti. Z toho aký bol Spln exkluzívny a ako sa dalo načerpať z energie Mesiaca.

Keď je Nov má Mesiac rovnakú energiu, hmotnosť a veľkosť, ako keď je Spln. Len ho nevidieť.
A keď ho nevidieť, neznamená, že tam nie je.
Prístroje múdrych hláv namerali, že sa Mesiac od Zeme pomaličky vzďaľuje.
Ani sa mu nečudujem. Nebaví ho ako mu tupá myseľ priraďuje v deň Splnu výnimočnosť.

Teším sa na deň, keď bude Mesiac od Zeme tak ďaleko, že nebude možnosť ho rozlíšiť od iných malinkých svetelných bodov na oblohe nazývaných hviezdy.

Čo vymyslí tupá myseľ?


(Prečítané 109 krát, 1 dnes)
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *