google27eaa3905ca3fee3.html

Tkané látky ľudia používajú už od staroveku. Už sme na ne tak zvyknutí, že sa nezamýšľame pri kúpe alebo šití ako a z akých materiálov sú vyrobené látky a nite. Staroveké záznamy ukazujú, že prvé vlákna, ktoré ľudia používali, boli vlákna zo žihľavy, z ľanu a z konope.

Naše šaty plnia dve funkcie: skrášliť a chrániť. Chrániť nielen od nepohody počasia, ale aj od negatívneho vplyvu životného prostredia: rádioaktívneho žiarenia, rôznych kozmických a geopatogénnych žiarení, statickej elektriny a iných vplyvov. Zvieratá sú prirodzene chránené svojou kožou, kožušinou, perím, ale človek by sa mal o seba postarať sám. Potrebujeme šaty, ktoré majú rovnaké vlastnosti ako naša koža. Šaty, ktoré dýchajú, absorbujú pozitívne, chránia a odstraňujú škodlivé vplyvy. Aj súčasná medicína odporúča ženám aj mužom používať spodnú bielizeň z prírodných materiálov, pretože spodná bielizeň zo syntetických materiálov môže spôsobiť u žien neplodnosť a u mužov zvýšenie možnosti impotencie. Nekvalitná syntetická tkanina, ktorá je v styku s pokožkou, môže spôsobiť dermatózy, exémy a rôzne alergické reakcie.

Chemické, synteticky vyrobené vlákna majú niekoľko výhod v porovnaní s prírodnými vláknami. Hlavne nižšie náklady na výrobu, časovo menej náročná výroba, ktorá nezávisí od podmienok počasia a sezónnosti, pevnosť vlákien, dlhá životnosť. Syntetické vlákna sú získavané chemickým spracovaním látok ako sú: ropa, uhlie, zemný plyn, celulóza. Problémom je, že niektoré syntetické vlákna uvoľňujú polyméry, ktoré boli použité pri výrobe ako stabilizátory, katalyzátory a farbivá. Tieto zlúčeniny môžu mať na ľudské telo agresívny, toxický účinok a narušujú prirodzený priebeh metabolických procesov. Medzi pokožkou a látkou sa tvorí určitá mikroklíma, ktorá je závislá od druhu použitých vlákien. Prírodné vlákna umožňujú zachovať optimálne parametre mikroklímy, jednoducho povedané, umožňujú ľudskému organizmu „dýchať” – regulovať vlhkosť, teplotu, výmenu plynov. Syntetické vlákna vytvárajú skleníkový efekt – teplota a vlhkosť v bezprostrednej blízkosti pokožky sa zvyšuje a telo je nútené fungovať v núdzovom režime . Vytvára sa akési prostredie mini trópov, čo je skvelé prostredie pre vývoj rôznych mikroorganizmov.

Súčasná veda už dokázala, že človeka, živočícha aj rastlinu, obklopuje biopole – aura, ktoré je možné zaznamenať vedeckými prístrojmi, napr. Semion Kirilian a jeho prístroj na fotografovanie aury. Nemecký lekár Dr. P. Mandel popisuje, že biopole súvisí s fyziologickým stavom človeka, kde každý orgán a bunka v prirodzených podmienkach vyžarujú elektrické prúdy, ktoré vytvárajú biopole človeka. Japonský vedec Dr. H. Uchida dokázal pomocou bioelektrografie, že biopole existuje v okolí človeka, živočícha a rastliny.

Alexander Gavrilovič Gurvič, sovietsky biológ, v 50-tych rokoch minulého storočia skúmal ultrafialové žiarenie bunkových tkanív rastlín, čo prispelo k vzniku vedného oboru – biofotónová analýza. Neskôr sa zistilo, že rastliny vyžarujú určité biopole aj po zbere a spracovaní, čiže biopole vyžarujú aj tkaniny a odevy vyrobené z týchto prírodných rastlinných vlákien.

Nemecký vedec Fritz Albert Popp meraním biofotónov zistil, že živočíchy a rastliny vyžarujú svetlo a že množstvo tohto svetla je znakom ich živosti, ich zdravia a ich vnútorného stavu usporiadania. Bio ovocie má vyššie usporiadanie ako chemicky pestované a  ešte vyššie usporiadanie majú divo rastúce rastliny.

Emisia biofotónov, čiže intenzita vyžarovania prírodných tkanín z rovnakého typu rastlín, závisí od prostredia v ktorom rástli, podmienok pestovania a od zberného spracovania vlákien. Používaním chemických prípravkov pri pestovaní, napr. herbicídov, insekticídov, pesticídov a umelých hnojív, sa vyžarovanie biofotónov zoslabuje a naopak, organickým pestovaním sa vyžarovanie zintenzívňuje.

Pozitívne vyžarovanie ovplyvňuje aj ručné spracovanie vlákien. Naši predkovia, ktorí namáčali po zbere rastliny ľanu a konope v tečúcich potokoch, obohacovali vlákna spektrom energií tečúcej vody. Po ručnom spracovaní väčšinou nástrojmi z prírodného dreva sa utkané plátna bielili na lúkach pôsobením slnečného žiarenia, pričom sa tkanivá vlákien ešte po spracovaní obohacovali slnečnou energiou. Pozitívny vplyv slnečného žiarenia na človeka bol dokázaný mnohými medzinárodnými štúdiami, napr. výskumy F.A. Poppa, Johannesa Hollera, Petra Mandela, výskumom elektrobiológov Fischera a Schneidera, F. Hollwicha, Robert M. Neera a ďalších.

Vplyv na fyziologický stav človeka ma nielen zloženie tkaniny, ale aj farba tkaniny. Farebný účinok na ľudský organizmus sa prejavuje rôznymi fyziologickými reakciami ako napr. zmeny krvného tlaku, tepovej frekvencie, dýchania, atď. Prirodzené farby prírodného vlákna sa považujú za najprijateľnejšie pre ľudský organizmus. Pokiaľ je potrebné tkaninu farbiť, je dôležité uprednostniť prírodne farbivá, pri ktorých nie je potrebné sa obmedzovať farbou, pretože z rastlín je možné získať celé farebné spektrum rastlinných pigmentov.

Vedecké štúdie nám dokazujú spojitosť fyzického a psychického zdravia človeka s veľkosťou a kvalitou biopoľa, v ktorom sa daný človek nachádza. Oblečenie z prírodných vlákien svojou kvalitou biopoľa zosiluje biopole človeka, a tým pomáha udržiavať fyziologické procesy organizmu v optimálnom režime a taktiež má pozitívny vplyv na psycho-emocionálny stav človeka. Rovnako dokáže zvýšiť aj prirodzenú ochranu človeka pred astrálnymi parazitmi a inými negatívnymi energiami. Existenciu astrálnych parazitov dokázal tím vedcov z Univerzity v Kapskom meste v Juhoafrickej republike, ktorým sa podarilo vyfotografovať pôsobenie astrálnych parazitov v aure človeka.

Na porovnanie kvality bioenergetickej vibračnej hodnoty tkanín z prírodných materiálov a syntetických tkanín nám môže poslúžiť Bovisov biometer z odboru radiestézia, ktorý vynašiel francúzsky fyzik, profesor André Bovis (1871 – 1947), rozvinul inžinier André Simoneton a do dnešnej podoby uviedol geobiológ Blanche Merz (1919 – 2002). Bovisova stupnica bola odvodená od vlnovej dĺžky elektromagnetického vlnenia, pomocou ktorej môžeme určiť bioenergetickú hodnotu napr. potravín, vody, človeka, ale aj prírodných a syntetických tkanín.

Opakované merania (pri kalibrácii na merania Blanche Merza) nám ukazujú priemerné hodnoty (bioenergetická hodnota môže kolísať podľa kvality, prostredia a spôsobu spracovania jednotlivých skupín toho istého druhu vlákna).

Bovisové jednotky:

  • 0 – 5000 – patogénna hladina
  • 6 500 – minimálna hladina zdravého človeka
  • 6 500 – 10 000 fyzická hladina
  • 10 000 – 13 000 aurická hladina
  • 13 000 – 100 000 spirituálna hladina

Výsledky merania – hodnoty tkanín:

  • Ľan (tkanina vyrobená pôvodnou technológiou) – 20 000
  • Konope (tkanina vyrobená pôvodnou technológiou) – 40 000
  • Žihľava (tkanina vyrobená pôvodnou technológiou) – 45 000
  • Bavlna (tkanina vyrobená súčasnou technológiou) – 11 000
  • Polyester 100 % – 2 000
  • Polyester 50 % + Bavlna 50 % – 6 000

Bioenergetické hodnoty syntetických tkanín nám jasne naznačujú negatívne pôsobenie na bioenergetiku ľudského organizmu. Bioenergetické hodnoty prírodných tkanín sú vysoko v spirituálnych hodnotách. Blahodárne účinky na ľudský organizmus môže každý vyskúšať osobne.

Žijeme v dobe, keď začíname chápať, že sen technokratického rozvoja v určitých oblastiach presiahol hranicu pre zdravý a šťastný život človeka. Ukazuje sa, že jediná cesta je cesta bez deštrukcie, cesta v harmónii s prírodou, s planétou a s našim svedomím.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Zdroj: http://www.biosferaklub.info


Súvisiace články:



(Prečítané 502 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.