google27eaa3905ca3fee3.html

Borovice, nazývané aj sosny, patria k prastarým stromom, ktoré zalesňovali našu Zem už pred tisíckami rokov. Sú nenáročné a darí sa im jednotlivo aj v skupinkách a hájoch. Možno práve pre svoju skromnosť, čo sa týka podmienok pre rast, vytrvalosť a silu dostala borovica prídomok „matka múdrosti“.

Na svete existuje asi 90 druhov borovíc, ktoré sú dnes však na mnohých miestach ohrozené prekyslením pôdy. Pretože si ľudia boli vedomí silných antiseptických vlastností aromatických látok v nich obsahovaných, v časoch moru v 17. storočí bolo nariadené pálenie borovicového ihličia a dreva na uliciach každých 12 hodín.

Borovica lesná

Drevo borovice lesnej je silno živičné, dobre odoláva vlhku a je výhrevné. Ako rastlina je všestranne využívaná:

  • drevo sa používa najmä v nábytkárstve a stavebníctve
  • získava sa z neho živica
  • z koreňov a kôry decht
  • z ihličia a pupencov silica a vitamín C
  • ihličie obsahuje látku pinosolvin hubiacu baktérie a zastavujúcu rast tuberkulóznych bacilov

Borovica lesná (Pinus sylvestris L.)

Silica borovice lesnej:

  • napomáha koncentrácii
  • má antiseptické, protireumatické, prekrvujúce (kúpeľ pri svalovej únave), antiastmatické účinky
  • pomáha pri chrípke a prechladnutí, proti fajčiarskemu kašľu
  • je vhodná do saunových zmesí
  • v kozmetike pomáha pri nečistej mastnej pleti
  • prekrvuje a zlepšuje činnosť vlasovej pokožky

Borovica lesná sa pripisovala božstvám Kybele, Panovi, Venuši, Atysovi, Dionýzovi, Ištarte a Silvanovi.

V mágii:

  • sa borovicové šišky nosia za účelom zvýšenia plodnosti a k dosiahnutiu veľmi vysokého veku
  • šiška plná semien vzatá zo stromu v čase letného slnovratu bola považovaná za silného magického pomocníka. Ak jej vlastník zjedol každý deň zo šišky jedno semiačko, stal sa vraj nezraniteľným proti výstrelu z pušky.

Borovica píniová, pínia

Je charakteristický strom stredomorských krajín, vytvárajúci malebné háje. Od staroveku sa vysádzali pozdĺž ulíc a alejí, aby poskytovali tieň. Svetoznáme sú pínie z Via Appia, oddeľujúcej Rím od južného Talianska. Spomínali ich mnohí starorímski autori. Pínie sú na rozdiel od ostatných druhov borovíc menej citlivé na poškodenie vetrom. Stály vietor z rovnakého smeru formuje síce korunu na jednu stranu, ale nemôže úplne zabrzdiť vývoj stromu. Okrem toho, pínie veľmi dobre znášajú dlhé obdobia sucha. Ďalšou ich zvláštnosťou sú veľmi veľké olejnaté semená, ktoré sú jedlé a predávajú sa ako pinocchi alebo pignons. Pokladajú sa za lahôdku a používajú sa pri príprave tradičných talianskych jedál. Píniové drevo je veľmi pevné a tvrdé. Na rozdiel od iných druhov obsahuje menej živice a používa sa na stavebné účely (schody, okná, dvere) a na výrobu kuchynského nábytku.

Borovica čierna

Je dôležitým lesotvorným druhom na suchých plochách vápencových pohorí strednej a južnej Európy. Veľmi rozšírená a častá je v južnej Európe, na Balkáne a v Stredomorí. Nie je zriedkavá vo veľkých parkoch a záhradách, pestuje sa i lesnícky. Má veľmi živičnaté drevo, zväčša žlto sfarbené. Používa sa na:

  • výrobu nábytku
  • častejšie ako stavebný materiál
  • alebo na výrobu celulózy

Najstarším známym zástupcom borovíc je borovica ostitá, ktorá rastie vo výške 3 050 m na kalifornských svahoch Bielych hôr a má viac ako 4 600 rokov.

Kelti hovorievali borovici „ohnivý strom“. Nielen kvôli hrdzavo sfarbenému kmeňu, ale predovšetkým preto, že triesky z jej smolnatého dreva výborne horia a používali ich na fakle a pochodne.
Ľudia narodení v keltskom znamení borovice medzi 24. augustom a 8. septembrom sú vraj opatrní, predvídaví, prezieraví a usilovní. Prejavujú rovnaký záujem o seba i o druhých a sú vyslovení praktici.
Germáni lemovali borovicami pohrebiská, poradné miesta a pod. Tieto stromy boli pre svoju silu symbolom dlhého života a vytrvalosti. Ako všetky stále zelené ihličnany je aj borovica považovaná za strom večného života.
Hipokrates poznal liečivé účinky borovice a používal jej živicu (Resina pini, dodnes sa ňou, mimochodom, konzervuje grécke víno retsina) na zmäkčovanie vredov a na vykurovanie.

Vykurovanie má dlhú tradíciu. Za tzv. „vykurovacích nocí“ (posledných dvanásť dní v decembri) chodili sedliaci s vykurovacou panvicou po dome a chlievoch, aby zahnali „zlých duchov“. Dym – predovšetkým zo stromovej živice:

  • má dezinfekčné účinky
  • zabraňuje hnilobe
  • udržuje potraviny dlhšie čerstvé

V chrámoch boli prinášané dymové obete, ktoré nemali len potešiť nosy božstiev, ale zaháňali zlých duchov, akými boli napríklad i rôzne nákazy a choroby, aj ich nepríjemný zápach.

www.juditapeschlova.blogspot.com
www.angelcity.webnode.cz


Tip na knihu:

Erna Droesbecke – Vonné tyčinky a jiné aromatické látky – Existuje množstvo publikácií o aromaterapii, ale nie výslovne o vonných tyčinkách, ktoré sú pritom u nás najpoužívanejšie. Máte možnosť dozvedieť sa, aký účinok má a na aké účely je vhodná určitá vôňa či zmes, nájdete tu námety na vlastné malé rituály s konkrétnym zámerom, a ak patríte k domácim kutilom či alchymistom, objavíte dokonca presný návod na výrobu vlastnej vonnej zmesi!

Pôvodná cena: 5.90 EUR Naša cena: 4.72 EUR Zľava: 20.00 % Ušetríte: 1.18 EUR


Súvisiace články:


(Prečítané 5 453 krát, 1 dnes)

Comments are closed.