google27eaa3905ca3fee3.html

fractal-969512_1280Výskumy správania sa buniek a aminokyselín v tele, ktoré sa tvoria pri našich emóciach ukázali, že  telo (každá bunka) si môže zvyknúť na určitý druh aminokyselín a potom odmieta prijímať iný.

Takže ak naše bunky vystavujeme dlhšiu dobu napríklad hnevu a zlosti, oni si na to zvyknú a kombináciu šťastia už nechcú prijímať – a teda sa ku nám ani pocit šťastia nedostane, alebo len na krátku chvíľu. A môže to mať za následok následnú fyzickú alebo duševnú chorobu.

Toto mi vysvetľuje, prečo sa niekedy krútime v kolotoči, keď ideme niečo zmeniť a moc sa nám to nedarí a potom stratíme výdrž a sme zase tam, kde sme boli.

Doteraz som to videla len energeticky – viem, že ak si človek zvykne na nejakú energiu, tak potom na nej lipne, rôznymi spôsobmi ju upevňuje – lebo ju pozná a cíti sa v nej dokoca dobre a bezpečný. Aj keď si potom uvedomí, alebo uvedomuje, že je nepriaznivá, ťažko sa mu robia kroky do neznáma a ťažko prijíma nový stav. Je to samozrejme indivdiuálne a u každého je proces rozdielne dlhý. Myslím ale, že podstata zostáva.

Keď si zoberiem, že aj každá kombinácia nejakých prvkov (v tomto prípade peptidov – zlúčenín aminokyselín) v našom tele nesie energetický náboj – a naše telo tie vlákna prijíma alebo nie – a tým prijíma alebo neprijíma ich energiu, pekne mi to do seba zapadá.

Takže nezúfajme, ak sa nám zo začiatku nedarí. Naše telíčko a aj naša energia si vie zvyknúť na nový stav.

Ako nový stav nazývam náš dlhodobý stav. Môžeme dlhodobo pociťovať šťastie a lásku a predsa len medzi tým zažívať sklamanie, smútok, hnev, zlosť. Myslím, že ak by sme tieto pocity potlačili, len by sme ich niekam ukryli (že by aj do tých buniek?) a raz by nám prerástli cez hlavu (aj ako energia okolo nás) a aj tak by sme sa nimi museli zaoberať. Takto, vo vedomí vlastnej sily a šťastia môžeme prijať aj pocit hnevu – pokiaľ v ňom nezostaneme visieť.

Pocit celkového šťastia je prijatie seba samého, so všetkými aspektami a zároveň sa nenechať vtiahnuť do energie, ktorá nás obmedzuje, blokuje, škodí.

Fakt, že si bunky vedia zvyknúť na určitú kombináciu aminokyselín nám môže byť na obtiaž – pokiaľ tento fakt nevyužijeme vo svoj prospech – a naučíme ich prijímať také kombinácie, ktoré nám dodávajú pocit šťastia a harmónie. Takže pretrvávať v energii vnútorného šťastia.

Správanie sa buniek ovplyvňujú aj naše presvedčenia. Ak zistíme, že mnohé z názorov, ktoré ovládajú náš život, sú falošné a sebaobmedzujúce, môže nás to inšpirovať k zmene týchto návykov.

Charakter nášho života je daný tým, ako tento život vnímame.

Neprijmime „výhovorky“ na gény, ktoré nás ovládajú a namiestoho toho, môžeme zobrať svoj život do vlastných rúk a ovládať ho – t.j. ovládať každú bunku vlastného tela.

Gény sa neuvádzajú do činnosti samy od seba, ich aktivitu musí vyvolať niečo z prostredia. Nie sme obeťami svojich génov, ale naopak pánmi svojho osudu, a sme schopní vytvoriť život naplnený mierom, šťastím a láskou.

Článok zo stránky Cesta k sebe 

Zdroje:
„Der Energiekörper des Menschen: Handbuch der feinstofflichen Anatomie“, autorka Cydni Dale.
Biológia presvedčenia“ , autor Bruce H. Lipton


Súvisiace články:


Tip reakcie Eugenika:

Ph.D. Bruce H. Lipton – Biológia presvedčenia – Ako môžeme ovplyvniť vedomie buniek

Táto kniha predstavuje syntézu najmodernejšieho a najlepšieho výskumu v oblasti bunkovej biológie a kvantovej fyziky. Je skutočným prelomom v tradičnom myslení, pretože ukazuje, že môžeme zmeniť naše telo, ak preprogramujeme svoje myslenie. Autor pútavo opisuje mechanizmy, akými bunky prijímajú a spracúvajú informácie. Ukazuje sa, že našu biológiu neriadia gény a DNA. Naopak, DNA je riadená signálmi mimo bunky, vrátane energetických odkazov, ktoré vychádzajú z našich pozitívnych aj negatívnych myšlienok.

Úryvok: Príbeh evolúcie je príbehom smerovania k vyššiemu vedomiu. Pri štúdiu membrány sme odhalili receptor – efektorový proteínový komplex (IMP) ako základnú jednotku vedomia/inteligencie. Z toho vyplýva, že čím viac proteínových receptor-efektorov organizmus má, tým väčšie môže mať uvedomenie a tým vyššie stojí na rebríčku evolúcie. Existujú však fyzické obmedzenia brániace neustálemu zvyšovaniu počtu proteínových receptor-efektorov, ktoré sa vmestia do bunkovej membrány. Preto je rozšírenie povrchu membrány jedinou možnosťou, ako zvýšiť počet proteínov vedomia.

Viac na www.blog.eugenika.sk – Kniha týždňa 13.07.2012

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 8.01 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.89 EUR


 

(Prečítané 4 390 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.