google27eaa3905ca3fee3.html

Keďže v súčasnosti existuje veľa detí, ktorým prischli nálepky živé, alebo hyperaktívne, začala som okrem rozvíjania svojej denníkovej hodiny čítať vedeckú aj duchovnú  literatúru, ktorá sa súčasným deťom venuje a snaží sa vysvetliť ich vnímanie sveta a prečo majú poruchy správania alebo učenia.

Čo hovoria vedci

Uznávaný odborník na hyperaktivitu Hartman zmapoval, že porucha ADHD zachránila kedysi ľudstvo. Vlastnosti týchto detí ako hľadanie nového a originálneho, rozptýlená pozornosť, neustále skenovanie okolia, zvedavosť, inteligencia, netrpezlivosť, schopnosť rýchleho prispôsobenia sú hlavné charakterové rysy, ktoré umožňujú prežiť-ide o gén, inštinkt hľadača, vynálezcu, iniciátora. A keďže je tento jav v súčasnosti veľmi rozšírený, podľa vedcov je signálom, že sme na pokraji evolučného zvratu.

Vedci ďalej vysvetľujú, že DNA súčasných detí pracuje inak. DNA u ľudí sa skladá z vláken, ktoré vyzerajú ako točitý rebrík. Vlákno DNA je zložené z vlákien proteínov, ktoré navzájom spolu komunikujú. Jedna proteínová čiastočka komunikuje s ďalšou, tá predá informácie ďalej a tak to pokračuje po celom vlákne. DNA má medzi svojimi vláknami elektromagnetické pole, ktoré funguje ako kolísavé krištáľové rádio. Elektrické náboje u súčasných detí začali opisovať oblúk namiesto priamočiarej komunikácie po vlákne…..ich náboje často preskočia z jednej čiastočky jedného vlákna DNA na inú čiastočku na vlákno oproti, čo je považované u vedcov za úžasný pokrok, pretože dochádza k vzniku nového energetického poľa. To znamená, že naše deti nevnímajú skutočnosť len mysľou, ale celým telom. Naše deti prejavujú aspekty vyššieho vedomia a v súčasnej dobe prichádza k týmto zmenám aj u dospelých  ľudí. Kvôli štruktúre svojej DNA sú deti súčasnosti až precitlivené k svojim vlastným pocitom a k pocitom ľudí okolo seba.

A keď sú aj tieto deti schopné a nadané, pri priamočiarom štúdiu alebo pri rutinnom opakovaní majú ťažkosti. Často sa kvôli svojej inteligencii nudia a v ich slabých študijných výsledkoch sa odráža apatia. Deti súčasnosti nemyslia tak, ako mysleli ich predchodcovia. Pre ľudské bytosti je príznačné, že myslia priamočiaro, jedna myšlienka nadväzuje na druhú a vytvárajú tak usporiadanú líniu. Mozog súčasných detí funguje inak. Miesto toho, aby používali priamočiaru logiku, premýšľajú v jednotlivých úsekoch. Mozog týchto detí obsahuje veľa priehradok a každá z týchto priehradok obsahuje iné informácie. Tieto priehradky sú otvárané s určitým úmyslom a často ich je otvorených viac dokorán.V dôsledku to môže pripomínať príznaky poruchy pozornosti alebo hyperaktivity. Deti súčasnosti sú schopné pri myslení preskakovať z jednej veci na druhú vysokou rýchlosťou a uložiť si informácie pre budúce použitie. My to nemusíme ani zaznamenať. Toto zdanlivé rozptýlenie pozornosti má za následok nepochopenia u učiteľov, rodičov a iných opatrovníkov. Tí sa domnievajú, že keď dieťa nedokáže používať priamočiaru logiku, má zrejme poruchu učenia alebo inú vadu a snažia sa ho vtesnať do spoločenských noriem a pravidiel. Toto ich úsilie je postupne odmeňované stále rušivejším správaním a deti sú označované za problémové. Vo výsledku je dieťa nahnevané na spoločnosť, ktorá mu nemôže rozumieť. Sebahodnotenie týchto detí je poškvrnené, objavujú sa problémy so správaním, môže sa dostaviť depresia a vytráca sa schopnosť komunikácie.Tieto deti bývajú netrpezlivé a nudia sa, čo je často považované za nevychovanosť. Pritom toto dieťa proste len nemá dostatok podnetov, ktoré by udržali jeho pozornosť.

Rozširuje sa názvoslovie porúch správania týchto detí a vedci a iní odborníci majú strach, ako sa toto množstvo nálepiek na deťoch prejaví. Pediater Levine tvrdí, že namiesto toho, aby sme sa zameriavali na nedostatky, mali by sme skôr prísť na to, čo dieťa potrebuje a poskytnúť mu to. Miesto toho, aby sme ocenili ich odlišnosť, dávame týmto deťom lieky, aby sme liečili ich hyperaktivitu alebo depresiu. Pomocou týchto liekov sa deti utíšia, sú lepšie zvládnuteľné..ale emociálne a evolučne urobili krok naspäť. Ako keby sa spoločnosť rozhodla, že tieto deti sú nekontroľovateľné vlaky a jediný spôsob, ako ich zvládnuť, je nacpať ich liekmi. Akonáhle tieto deti začnú brať lieky, brány k vyššiemu vedomiu pre ne začnú byť nedosiahnuteľné a zo života sa stáva apatia. Naša spoločnosť si neuvedomuje, že ľudská evolúcia sa stupňuje, nemá pre tieto deti dostatok pozornosti, nedokáže im opatriť patričné podmienky k vzdelávaniu ani iné podporné prostredie a dokonca ani nenačúva tomu, čo tieto deti hovoria. Naša spoločnosť musí zmeniť spôsob, ktorým nazerá na súčasné deti, ktoré by mohli pomôcť nášmu svetu k pozitívnej zmene.

Čo píše duchovná literatúra

Súčasné deti sú jasnozrivé, telepatické, ľahko vstrebávajú nálady a emócie iných ľudí. Ľahko vnímajú vnútornú stránku veci rovnako ako vonkajšiu. Nie je možné ich oklamať. Majú otvorené vrchné dve čakry-preto prijímajú veľa inšpirácie a nadšenia. Na druhej strane sú však kvôli tomu zasnené, neposedné, nerealistické. Sú skôr cítiace ako mysliace. Majú ťažkosti sa prispôsobiť štruktúram a pravidlám, ktoré ponechávajú málo miesta intuícii, individualite. Ich poslaním je, aby sme sa oslobodili od tradícií, v ktorých sa zdôrazňuje myslenie a analyzovanie. Je pre ne fyzicky aj emocionálne nemožné sa prispôsobiť stuhnutému štrukturovanému prostrediu. Ochorejú, alebo prejavujú závažné poruchy správania. Tieto deti sú extrémne citlivé na prostredie, na pocity a činy iných. Vzhľadom na ich neschopnosť prispôsobiť sa môžu byť tieto deti vnímané ako spurné a tvrdohlavé.  Ich zámerom nie je byť spurné. Chcú byť len samé sebou. Sú menej ovládané strachom a pudom sebazáchovy a preto sú menej prístupné disciplíne a autoritám. Ak cítia, že je s nimi necitlivým spôsobom zaobchádzané, chcú na to povedať „nie“….ale nevedia ako. Nemajú na to tie správne komunikačné schopnosti. Ak ich rodič alebo učiteľ nepočúva s otvoreným srdcom, ak nie je chápajúci, konajú spôsobmi, ktoré sa zdajú byť vzdorovité a iracionálne. Alebo sa môže stať prípad, že deti, ktoré sa cítia zle chápané, odpoja sa od prostredia. Sú uzamknuté do svojho sveta a je ťažké sa k nim dostať. Toto správanie pramení z obrovskej senzibility, silne reagujú na nesúhlasné energie okolo seba.  Aby prežili, vypnú svoje pocitové centrum. Všeobecne sa tento jav nazýva autizmus. Sú nazývané ne-empatické a popritom sú nadmieru citlivé.

Vedenie súčasných detí

Nie škatuľkovať. Človek by nemal toto dieťa vnímať podľa triedení. Mal by sa na toto dieťa vnútorne napojiť, otvoriť sa spôsobu, ktorým dieťa prežíva život. Mali by sme sa vedieť naladiť na to, čo nám komunikuje verbálne aj neverbálne. Dôležité je vytvorenie vnútorného spojenia na to, čo dieťa prežíva: pocity, emócie, ktoré vyvolávajú vonkajšie správanie. Treba opustiť predpojatosť, očakávania a vstúpiť do prítomného okamihu citlivým a intuitívnym spôsobom. Treba opustiť všetko, čo si myslíme, že o druhom vieme. Dovoľme im, aby si uvedomovali, že aj keď sú odlišné, obohacujú a vylepšujú svet. Pomôžme im nájsť tvorivé cesty, aby mohli zažívať radosť. Je dôležité, aby sa vyjadrili v hmotnej podobe (maľovanie, hudba, športy, hry).

Deti súčasnosti vyžadujú úprimnú a otvorenú komunikáciu, pri ktorej nehovoríme iba slovami, ale aj svojimi činmi. Ony chcú brať do úvahy všetky faktory a vedia neomylne a intuitívne, kde je pravda. Naše slová a činy sa musia zhodovať s tým, čo hovoríme. Treba byť pri nich úprimní aj sami k sebe. Treba rozbiť staré vzorce správania, ktoré prestali fungovať. Treba deti milovať, objímať a komunikovať s nimi. Treba jednať s nimi tak, ako by sme chceli, aby sa jednalo s nami. Mali by sme im ponúknuť vysvetlenia, možnosti, informácie, určitý poriadok v živote. Ak napríklad musia urobiť rozhodnutie, ponúkneme im možnosť preskúmať všetky možné výsledky ich rozhodnutia. aby si uvedomili, ako môžu ich rozhodnutia ovplyvniť iných ľudí a budúce udalosti. Naučia sa robiť informované rozhodnutia. Neodporučajú sa dramatizácie, prehnané reakcie, tieto deti cítia všetko. Sú ochotné sa pozrieť na všetky aspekty danej situácie, pokiaľ prebieha komunikácia pokojne a pokiaľ dostanú aspoň malú šancu. Keď zavedieme túto komunikáciu, zistíme, že sú to deti, ktoré učia nás. Učia nás, aby sme žili viac pre prítomnosť, aby sme boli spontánni, aby sme sa naučili viac s ostatnými súcitiť, učia nás trpezlivosti.

Vzdelanie

Treba prebudiť to, čo už je v deťoch prítomné. Tieto deti, keď sú systematicky nútené prijímať vedomosti, ktoré nesúvisia so spôsobom, ako vnímajú veci, sa vzpierajú a sú neochotné sa učiť. Zachovanie a práca s prirodzenou horlivosťou dieťaťa učiť sa, by mala byť základom nového vzdelávania. Učiteľovou úlohou by malo byť intuitívne napojenie sa na dieťa a dôverovať mu. Už lekárka , pedagogička a vedkyňa  Montessori , ktorá zaviedla získavanie vedomostí pri praktických činnostiach a mala s tým veľký úspech, sa vyjadrila v 19. storočí k deťom touto myšlienkou, ktorá je aktuálna dodnes….: „Má sa za to, že veľa detí ktoré absolvovali školu pre pokročilé deti, sa správajú drzo a neposlušne jednoducho preto, lebo boli oveľa srdečnejšie ako ostatné deti a nenaučili sa prispôsobovaniu. Disciplína a konvencie bežnej školy sú prestúpené klamom.“…..



Vydavateľstvo Eugenika odporúča:

Losey Meg Blackburn – Hovory s dětmi současnosti – Kniha vám umožní nahlédnout do myslí velice zvláštních dětí (křišťálových, indigových, hvězdných a dalších), které reprezentují vývoj lidstva. Tyto děti vyprávějí o vícerozměrném vědomí a sdělují své názory na lidstvo, Boha, lásku, smysl života i náš svět. Připravte se na neočekávanou moudrost. Tyto děti jsou naší budoucností.


Súvisiace články:

 


 

(Prečítané 4 682 krát, 1 dnes)
Tagged with:
 

Comments are closed.