google27eaa3905ca3fee3.html

Dostala som mailom zaujímavú otázku, že kedy to vlastne začalo. Myslím tým rakovinu v mojom tele. Dnes už viem určite, že dlhé roky predtým ako sa domnievali doktori. Napíšem v tejto časti aj svoje skúsenosti ohľadne psychickej očisty pri rakovine.

Vo filme o rakovine, ktorý som spomínala v 1. časti, sa uvádza, že rakovina sa može vyvíjať aj 10 rokov. U mňa to začalo v 14 rokoch a skolabovala som, keď som mala 30 rokov. Už pol roka pred kolapsom moje telo veľmi rázne dvomi abscesmi naznačovalo, že „niečo“ nie je v poriadku. Lekári nehľadali v tých abscesoch žiadnu príčinu, tak som ju nehľadala ani ja. Nestála som im ani za to, aby mi dali urobiť krvné testy a zistili, prečo sa to vobec deje. Chirurgicky mi to vyčistili a nič viac ich nezaujímalo. Vôbec im nevadilo, že abces sa mi opakoval na tom istom mieste cca po pol roku. A približnš jeden mesiac po 2.abcesi som skolabovala úplne. Neverím, že to boli náhody, lebo telo funguje ako celok. Na to človek nepotrebuje študovať medicínu, aby to pochopil.

Do 14 rokov som sa stravovala ako väčšina ľudí. Jedla som všetko dostupné, avšak moja mama si dosť potrpela na domácu stravu. Takže sme chovali sliepky, kačice, husy, morky, zajace, prasatá (2 x ročne sme robili zabíjačku). Mali sme záhradu, kde sa pestovali zemiaky, zelenina a ovocie. Domáce mlieko na tvaroh sme kupovali od susedy, ktorá mala kravu. Sliepky a prasatá sa krmili kvalitnejšou potravou, napríklad pre prasatá sme kupovali denne 2 litre mlieka a pestovali kŕmnu repu. Nebola to ideálna strava, ale domáca. Bolo v nej veľa aj domácich konzervovaných potravín (nakladaná zelenina, kompóty, džemy, domáce pašteky, udené mäso), ale minimum chemických polotovarov. Kombinácia potravín bola občas príšerná: napríklad fazuľová polievka a za tým makové rezance. I fazuľa, i mak sú ťažké na trávenie, a ešte spolu?! 

Bola som unavená z tejto stravy dlhé roky, ale odkiaľ som mala na to prísť, že to je únava z nesprávnej stravy? Myslela som si, že to je stresom, ktorý má každý. Veď som sa stravovala ako všetci. A okrem toho som nepoznala, ako sa má človek cítiť, keď je skutočne zdravý. Ten pocit mi bol cudzí a myslela som si, že to, ako sa cítim, je normálne.

Od 14 rokov som žila na internáte, takmer 500 km od domova. Takže som sa stravovala tam. Doteraz si pamätám na tú kombináciu: polievka, bravčové mäso, knedlík, kyslá kapusta, k tomu ako nápoj mlieko a nakoniec jablko. Toto všetko sme často dostávali na obed, v takejto kombinácii. Ja som s touto kombináciou potravín mala problém pri trávení, ostatní to zjedli v pohode. Nakoniec som si „zvykla“ aj ja a zjedla. Veď ma učili, že zjesť sa má všetko a aj v médiach som mala často ten dojem, že „hrdina“ je ten, kto zje všetko. A ten dojem mám doteraz. Mnohé „osobnosti“ sa tým chvália, že zjedia všetko, aj nezdravé jedlá.

Lenže od tej doby nastali „tupé“ bolesti v bruchu, ako keby som mala v žalúdku kameň. Dnes viem, že to nebol žalúdok, to ma bolela pečeň, celé roky. Plus únava. Takže páni doktori: nie je jedno, čo človek jedáva a nie je jedno, koľko liekov je nútený užívať. Lenže tie odvody do zdravotnej poisťovne povinne platiť musím, preto požadujem, aby bolo povinnosťou lekárov pacienta vyliečiť smerom k zdraviu a správať sa k nemu ako k rovnocennému partnerovi. Veď predsa ide o život a zdravie pacienta a nie o váš, páni doktori. Často mám však pocit, že mnohí lekári sa stavajú do pozície polobohov, ktorí všetko o zdraví vedia. A ak to oni nevedia, tak si s tým neporadí nikto. Ale poradí, tak ako ja som si poradila s rakovinou! Poznám aj výnimky, poctivých a slušných lekárov, len je ich málo.

Vrátim sa k jedlu. Dovolím si podotknúť, že po rokoch, keď som bývala už sama, tak som sa snažila zvyknúť si jesť všetko. Napríklad som si urobila večeru bravčové mäso s ryžou. Jedla som to s odporom, ale bola som presvedčená, že jesť sa má všetko. Takéto „informácie“ sa na mňa hrnuli z každej strany a myslela som si, že to tak je správne a že chyba je vo mne. Tak si musím na tieto jedla zvyknúť. Podotýkam, že to bolo kvalitné mäso z domácej zabíjačky a urobila som si ho chutne. Lenže ja som celkovo bravčové mäso „nemusela“. Dnes viem, že to je hlúposť jesť všetko a v pohode si v jedle „vymýšľam“ a vyberám. Jem len to, čo mi chutí a zároveň robí dobre po zdravotnej stránke. Dnes už nemám pocit, že som exot, keď nejem všetko. Ale vtedy som vďaka propagande ten pocit mala. Bála som sa trčať, byť iná, svojská.

Po roku 1989, keď začali vychádzať rôzne zaujímavé knihy, tak som sa v knihe o delenej strave dočítala, že ak človek nesprávne kombinuje jedlá, tak telo produkuje pri trávení „alkohol“, ktorý má horší vplyv na pečeň ako bežný alkohol. Ospravedlňujem sa, ak to nie je napísané presne, ale podstata je vystihnutá. Občas som s delenou stravou začala, hlavne dopoludnia ovocie. No nebolo to pravidelné, nič ma k tomu nenútilo. Mala som sice dlhodobú a pravidelnú únavu, ale už len hovoriť o tom znamenalo, že ma pošlú na psychiatriu. S tým som sa u lekárov stretla, že to možu byť žalúdočné vredy a bez vyšetrenia mi napísali preventívne lieky na túto diagnózu. A ešte som dostala otázku, či mám stres a či chcem niečo na ukľudnenie. No nikto z lekárov mi nevysvetlil, že zdravá výživa je základ zdravia. Mnohí „múdri“ ľudia budú namietať, že toto som predsa mala vedieť. Ale, ale…

Dnes už viem, že všetky zdravotné problémy mali základ v nesprávnej strave a v chemických liekoch!!! Z ich nedbanlivosti lekárov som musela pracovať chorá a pomáhať si v práci veľkým množstvom ovocia. Aby som vôbec prežila, vydržala a celkom sa vyliečila. Doteraz si pamätám pobavenú poznámku mojho vtedajšieho kolegu, ktorý mi povedal, že mňa by radšej šatil, ako živil. Ja som sa na tom zasmiala a skonštatovala: „Ale žijem a pohreb tiež nie je najlacnejší.“ Fakt som jedla veľa ovocia.  Ja mám skutočne silnú intuíciu a som za to vďačná. Veľakrát mi v živote „zachránila kožu“.

Existuje jeden krásny citát o tom, že zlo môže na tomto svete zvíťaziť len vtedy, ak dobrí ľudia nič nerobia. Príliš pravdivý. Mnohí mi možu oponovať, že mám pozitívne myslieť a to stačí. Snažila som sa pozitívne myslieť, ale nič sa nezmenilo. Akurát som skolabovala, lebo namýšľať si, že pozitívne myslenie tento svet zmení, je absurdita. Tento svet zmení k lepšiemu to, keď začneme vnímať skutočnú realitu a začneme to zlepšovať. Nič iné to nedokáže.

Zažila som to na vlastnej koži mnohých „pozitívne“ mysliacich ľudí. Oni síce tvrdili, že pozitívne myslia, ale ja som pochopila, že myslia len na seba a všetko robia len pre vlastné pohodlie. Často sú vypočítaví (Česi tomu hovoria vychcaní) a je im to jedno, že tým potlačujú práva iných. Práve preto som bola jeden čas veľmi alergická na spojenie „pozitívne myslenie“. V Prahe som sa zučastnila na viacerých prednáškach na tento „spôsob“ a málo z nich bolo skutočne prínosných. Občas som mala pocit, že prednášajúci sa snažia poslucháčom nahovoriť prázdne frázy a polopravdy. Prečo som na tieto prednášky chodila? Lebo som si myslela, že sa dozviem niečo nové a že všetci prednášajúci sú skutočné osobnosti. Ale bolo medzi nimi aj pár kvalitných ľudí. Len pozitívne myslenie nestačí, je potrebné sa postaviť proti zlu a snažiť sa to zlepšiť.

Tých rôznych kníh som po nežnej revolúcii prečítala mnoho.  Najviac ma posunuli knihy od amerického lekára menom Brian L. Weiss. Jeho knižky sú vynikajúce a skutočne je to to najlepšie, čo som v živote čítala. Sú to informácie z praxe, nielen teórie.

http://ulozto.cz/x2jjuFz/b-l-weiss-jedna-duse-mnoh o-tel-zip

Raz som čítala jednu úvahu o tom, že za jedným pánom prišla žena a povedala mu, že sice sa snaží rozmýšľať pozitívne, ale nedarí sa jej. On jej na to povedal, že najviac pre seba urobí vtedy, keď si bude liezť na nervy, keď bude so sebou nespokojná. Pretože ju to bude motivovať zlepšovať seba, bude na sebe makať. Skutočne ma to zaujalo, je v tom kus pravdy. Myslím tým konkrétne uvedomiť si svoje klady, ale aj zápory a tie zápory sa snažiť zlepšiť. Pretože ak človek začne byť spokojný, to znamená, že mu daný stav vyhovuje a nechce nič meniť, zlepšovať. To je cesta dozadu, bez ohľadu koľko rokov človek má. Človek sa má vyvíjať a zlepšovať po celý život. Na tomto svete nie sme len preto, aby sme mali len dosť peňazí, postavili dom, mali „postavenie“, ale aj preto, aby sme z neho odišli lepší ako keď sme na neho prišli. To znamená urobiť aj dobré skutky pre iných, skutočne dobré skutky, pomôcť druhým vtedy, keď potrebujú. Pripomínam, že sú to moje skúsenosti a ak má niekto iné, plne to rešpektujem. Tak prosím nech on tiež rešpektuje moje. Lenže tu je veľké ALE. Ak totiž vypukne akákoľvek choroba telo nám hlási, že je nutné niečo zmeniť. Pri každej chorobe ide nielen o stravu, vonkajšie vplyvy napríklad ovzdušie, voda, ale aj o psychiku.

Ťažko dať všetko v skratke do jedného článku v blogu, i keď som zistila neraz zo svojho okolia, že mnohí ľudia sú tak pohodlní rozmýšľať, že majú najradšej všetko v skratke a jednoduché. Aj keď je to len povrchné riešenie a nič to nevyrieši. Aby nedajbože nemuseli premýšľať. Ja nikoho do ničoho nútiť nebudem, ani nechcem. Ja chcem ukázať len cestu tým, ktorí chcú a majú o to záujem sa vyliečiť, nielen sa neefektívne liečiť a nakoniec v krutých bolestiach zomrieť. To sa nedá zhŕnúť do 10 viet.

Pred rokmi som v slovenskom časopise Zdravie čítala jeden zaujímavý článok o tom, že ku každému orgánu v tele človeka náleží konkrétna psychická príčina. Nemám ho okopírovaný, ale pamätám si, čo som si prečítala o pečeni. Človek, ktorý má chorú pečeň je schopný každému odpúšťať, okrem seba. Keď som si to prečítala, tak mi napadlo: veď to presne sedí na mňa. My všetci sme sa sem prišli učiť. Preto si myslím, že pečeň može byť viazaná na odpúšťanie. Ak napríklad niekoho bolí noha alebo kolená, tak to znamená, že ide nesprávnym smerom. Ak má niekto problémy so žalúdkom, tak mu takzvane „niekto leží v žalúdku“. Boľavý žlčník znamená zlosť na niekoho, čo sa týka hlavy, tak tam je to o zmene myslenia.  Podstata je, že každá choroba má aj svoju duchovnú príčinu a každý človek by si mal uvedomiť, že aj toto je potrebné zlepšovať. Len samotná zdravá strava nepomože, musí sa pridať aj psychická očista, aby nedošlo k recidíve. Ja som si ju robila sama. Taktiež sa človek nevylieči, ak na na zdravú výživu bude pozerať ako na niečo odporné a jesť to len preto, že musí.

To odpúšťanie sa učím doteraz. Myslím tým odpúšťanie sebe samej. A aby to nebolo také jednoduché, tak asi pol roka som pochybovala o tom, či som si zaslúžila takú šancu vrátiť sa naspäť na tento svet. Väčšina ľudí namiesto toho, aby si žili vlastný kvalitný život, tak len posudzujú ako by mali žiť iní. Namiesto toho, aby si pozametali pre vlastným prahom. Chcete mi povedať, že azda nemám pravdu? Veď stačí si uvedomiť tie nezmysly, ktoré sú dennodenne omieľané.

Napríklad:

  • že všetci by mali jesť mäso, lebo človek potrebuje živočíšné bielkoviny. Nezmysel, žijem bez nich s malými prestávkami 13,5 roka a som zdravšia ako kedykoľvek predtým. A takto zdravoa  vitálne žije mnoho ľudí po celom svete.
  • že mlieko a mliečne výrobky sú veľmi doležité v strave človeka. Ďalší nezmysel. Mne je práve po nich zle a tvrdé syry jem len občas. To Vám už nikto nepovie verejne, že práve do týchto výrobkov sa pridáva veľa škodlivých vecí: napríklad Éčka, taviace soli, farbivá…Ono Vám to nemusí uškodiť hneď, po prvom užití, ale keď to jete pravidelne, tak to škodí po troche a na koniec sa to nazbiera a telo skolabuje na nejakú chorobu. Niekomu skolabuje srdce, niekomu žalúdok, žlčník, niekto dostane rovno rakovinu.

Toľko informácie o strave. Teraz si vezmem to, čo mi bolo omieľané dlhé roky: Nežijeme skutočne, len hráme divadielko pred ostatnými, že sme šťastní.

Rakovina spôsobila to, že som s tým v čase kolapsu prestala. Spomeniem jednych svojich známych. Tí sa mi napríklad chválili, že si kúpili nový koberec, neskôr že si kúpili na pôžičku novú kuchynskú linku za 80 000 Sk, potom kde boli na dovolenke a ako im tam bolo dobre. Čo všetko dostali na Vianoce, na čo boli v divadle, ako bolo na plese… Často som mala pocit, že mi vlastne tým dávajú najavo, že aby ma uznávali, tak aj ja musím ísť na dobrú dovolenku, aj ja musím mať všetko tip-top v byte a kuse sa tváriť, ako mi všetko v živote funguje. Bol to taký „pretlak“, že som nevládala. Pritom som si uvedomovala, že ta rodina nie je šťastná: manžel sa snaží čo najviac zarobiť a všetko zabezpečiť hlavne preto, že ho k tomu ženie manželka. Lenže ja som v čase pred kolapsom bola presvedčená, že chyba je vo mne, že sa im musím vyrovnať, aby ma uznávali. Nie žeby mi na tom záležalo, ale chcela som do prostredia, kde som žila „zapadnúť“, zbytočne netrčať.

Takže kolaps sposobil u mňa automatickú zmenu myslenia. Už som nemala energiu prispôsobovať sa všetkým okolo (známym, v práci, v rodine…). Energiu som venovala tomu, aby som sa uzdravila a dodávala si skutočne pozitívne myslenie. Nie také „vypočítavé“, aké má veľa ľudí. Začala som si v praxi uvedomovať, že existujú veci medzi nebom a zemou a ak mám prežiť a zostať na tomto svete, tak sa to stane, bez ohľadu na to, ako budú jednať páni doktori. Len si to musím urobiť po svojom, neprisposobovať sa tomu, ako so mnou manipulujú ostatní.

Mám taký pocit, že práve rakovina pečene je o tom, že človek potlačuje pocity a prisposobuje sa okoliu, že ten človek je málo priebojný. Aspoň u mňa to takto bolo. Ak to u niektorého chorého na rakovinu je inak, rešpektujem to. Podstata je v tom, že každá choroba znamená, že telo si povedalo dosť a je potrebné niečo zmeniť. U rakoviny je to okrem stravy aj zmena myslenia. Pretože každý človek je originál a každý máme aj nejakú intuíciu, niekto vo väčšej miere, niekto v menšej, tak doporučujem, aby sa každý ňou riadil. To znamená urobil si inventúru vo svojom vnútri, čo robil nasilu len preto, že to po ňom vyžadovalo okolie a podobne. Viem, že niektoré pravidlá je potrebné dodržovať, ale zase niektoré ide zmeniť. Napríklad ja som sa prestala stretávať s niektorými ľuďmi. Cítila som sa v ich spoločnosti zle, nemala som si už čo s nimi povedať. Ja som bola pred chorobou iný človek. Keď som sa vrátila po maródke do práce, tak mi aj jedna kolegyňa povedala, že ako keby sa vrátil iný človek. Ten pocit som mala aj ja. To, čo bolo pred chorobou dôležité, prestalo byť pre mňa dôležitým. A to, čo bolo nepodstatné, začalo byť pre mňa podstatné.

V prílohách na ulozto.cz je zaujímavá táto informácia. Pozrite si vyšetrenie interné oddelenie 23.11.1998, 2.strana. Táto strana je dôležitá: je tam uvedené neinfekčné poškodenie heparu (pečene) a zároveň predpísané tabletky Augmentin, ktoré sa nesmú brať pri poškodenej pečeni. Na moju otázku, že prečo mi predpísal lieky, po ktorých mi bolo zle a ktoré sa nesmú brať na chorú pečeň, mi dotyčný pán doktor nikdy neodpovedal. Samozrejme, mala som dosť zdravého rozumu, aby som si leták priložený k lieku prečítala dopredu a nebrala ani jednu tabletku. Okrem toho som intuitívne vedela, že prežijem, ak žiadne lieky brať nebudem, už na začiatku. Takže nič som ani užívať nechcela a aj preto som odmietla hospitalizáciu. Jedine čo mohli urobiť, bolo ma nechať v kľude zomrieť, lebo stav, aký som mala ja, je chemickými liekmi neliečiteľný. Fakt lekári nevedeli pre mňa urobiť nič, nezachránila by ma ani okamžitá transplantácia pečene. Lebo by som ju neprežila. Pomôcť mi mohla jediná zdravá strava a aj pomohla. Po kolapse mi bolo príšerne zle už po bežnom odbere krvi. Pečeň ma tú nevýhodu, že dlho nebolí. Ale keď začne bolieť, tie bolesti sú strašné. Bola som veľmi malátna a zahmlievalo sa mi pred očami. Skutočne, keby ma niekto vtedy pozoroval, tak som šla ako nadrogovaná (drogy neberiem, nebrala som, a ani som ich nikdy neskúsila). Pritom som zo zúfalstva plakala. Ale odborníci lekári ma nechali chodiť do práce. Tie odvody z platu asi platím len na ich platy a na platy farmaceutov?! Aby sa oni mali dobre, ale ja ako pacient som nebola doležitá, aby som dostala maródku prvý týždeň. To len na okraj, ak by niekto nepochopil, že to nebolo len o tom, že som mala vysoké hodnoty kreatinínu, čo je jedovatá látka v krvi, to znamená, že som mala otravu krvi a ináč som sa cítila super. Bolo to hlavne o tom, že mi bolo skutočne zle!!! To píšem pre vyrývačov teoretikov, ktorí nezažili také stavy, ako som mala ja na vlastnej koži. Lekári v mojom prípade nemohli oficiálne robiť nič. Jedine, čo mohli urobiť, mi dávať urobiť každé dva týždne krvné testy a nechať ma na maródke. Prípadne dať urobiť CT vyšetrenie. Možno že by bolo lepšie, keby pacientovi na rovinu povedali, že je lepšie nič nebrať, lebo to situáciu len zhorší a nechať ho doma na zdravej strave. Lenže to by nikto nezarobil, však?! Zachrániť ma nevedeli, oficiálna medicína mi pomôcť nevedela. Pretože ja som už nezniesla žiadny liek, moja pečeň ho už nevedela spracovať. Keď som vzala liek, ktorý bol proti bolesti pri abscesi a zároveň bol aj na bolesti žlčníka a na trávenie, tak u mňa to vyvolalo pravý opak: strašné nechutenstvo, odpor k jedlu a zvracanie žlče.  Preto som skolabovala po liekoch. Dovolím si tvrdiť, že tieto moje osobné skúsenosti možu pomocť mnohým chorým, nielen na rakovinu. Môžu im pomôcť v tom, akú významnú úlohu hrá zdravá výživa v tele človeka. Dovolím si tvrdiť, že to najdôležitejší faktor a ďalším dôležitým faktorom je aj psychika a vôľa zvládnuť to. A neprecpávať sa zbytočne farmaceutickými liekmi.

Použijem prirovnanie: keď sa chcete prepracovať na olympijské hry, tak musíte trénovať a jesť správnu výživu. Teoreticky si možete pomáhať aj nedovolenými podpornými prostriedkami. Na chvíľu vám pomôžu, ale tie následky potom môžu byť dosť zlé. To isté platí aj pri rakovine: musíte vedieť, čo Vám je a potom urobiť maximum pre to, aby ste to zvládli. Samozrejme, musíte kráčať správnym smerom. Tým nesprávnym smerom v liečbe rakoviny je chemoterapia, farmaceutické lieky, ožarovanie… A ešte lekári Vám „neprezradia“, že sa máte snažiť „prepracovať“ svojimi výkonmi na tie olympijské hry. Od Vás sa vlastne pri ich liečbe požaduje, aby ste sa kŕmili tými podpornými prostriedkami, zanedbávali zdravú výživu (podľa jedného internistu, ktorý ma liečil, sú to bludy a tým sa nevyliečim) a nič nerobili, teda netrénovali. len poslúchali. Všetci určite chápete, že takto sa na olympijské hry vypracovať nedá, ale málokto chápe, že týmto spôsobom sa málokedy dá vyliečiť z rakoviny.

Ja nemám záujem nikoho nútiť, aby sa liečil štýlom, akým som sa vyliečila ja. Ja len tvrdím, že toto je cesta k vyliečeniu, k trvalému zdraviu. Ukazujem vám spôsob, ktorý mám odskúšaný a cestu, ako to ide. To je vaša vec, ako sa rozhodnete a či budete po tejto ceste kráčať v prípade, že na rakovinu ochoriete alebo už ju máte a sa z nej liečite. Rakovina skutočne nie je rozsudok smrti a je vyliečiteľná choroba. Je to len porucha imunity a keď sa imunita stravou obnoví, telo si s nádorom poradí samo. Ja vám môžem ukázať len cestu, no kráčať musíte po nej sami, i keď vás môžem povzbudzovať, ale prejsť tú cestu za vás nemôžem, to musí každý urobiť sám.

Môžte mi veriť a nemusíte. Ja to, čo robím, robím dobrovoľne, vo voľnom čase. Farmácia šíri paniku a má z toho obrovský finančný zisk. I keď výsledok je často katastrofálny. Takže použite vlastný zdravý rozum a vyberte si vlastnú cestu. Je to váš život a vaše zdravie. Preto nenechajte za svoj osud rozhodovať druhých, ktorí vám radia za účelom zisku a vedia, že to nepomôže vašmu zdraviu.

Upozorňujem na to, že všetky výsledky sa mi znížili len zdravou stravou, bez akýchkoľvek chemických liekov alebo vitamínov či doplnkov v tabletkách. Práve lieky a „umelé“ vitamíny v tabletkách ničia pečeň, preto som ich nebrala a celých dlhých 13,5 roka sa tomu vyhýbam. Pri mojej chorej pečeni by mi lieky nielenže nepomohli, ale by ma zabili. Veď práve po liekoch som úplne skolabovala. Lieky beriem len v prípade nevyhnutnosti. Vedela som, že lieky nič nevyriešia, dokonca to zhoršia. Uvádzam preto, že i ja zisťujem, i kamarát ma na to upozornil, že mnoho ľudí užije tabletku i pri menších bolestiach. Samozrejme, to je každého vec. Ja fakt nemám ani chuť, ani záujem nikoho presviedčať, že sa má vyliečiť stravou. Ja núkam osvedčenú alternatívu, vyskúšanú na svojom tele a 13,5 rokov vlastných skúseností.

Doplnila som aj sľubované laboratórne testy. Sú voľne prístupné, bez hesla na tejto adrese –  http://ulozto.cz/xfeaDGT/testy1234-rar

Dovolím si pridať odkaz na veľmi zaujímavú a šokujúcu správu – Skorumpovaná medicína a kolaborujúce úrady, pre tých, ktorí budú mať málo času doporučujem si prečítať aspoň strany 28 -30 – http://www.auria.sk/blog/skorumpovana-medicina-a-kolaborujuce-urady

Toto je zaujímavý film o strave, je voľne stiahnuteľný. A dúfam, že nebude zakrátko odstránený, tak ako film o rakovine. Asi to „niekomu“ vadilo, že sa o to postaral, aby ho stiahli – http://www.ulozto.sk/xQkvhwg/radeji-vidlicky-nez-n oze-dokument-o-zdravi-a-jidle-mp4

Chcem sa poďakovať za všetky maily a ospravedlňujem sa, že na ne odpovedám podľa toho, ako stíham. Okrem toho, nemám stály prístup k internetu. Ďakujem aj za skúsenosti iných, sú pre mňa podnetné.

Krátené, celý článok na http://popelka.blog.pravda.sk/2012/04/28/farmaceuticky-priemysel-rakovina-a-zaciatok-4-cast/

Všetky nekrátené články ohľadne mojej liečby rakoviny nájdete na www.pravda.sk, blog popelka

magda.nadzamova@gmail.com


Súvisiace články od autorky:


Vydavateľstvo Eugenika odporúča túto knihu:

Gennadij P. Malachov – Očista těla a správná výživa – Táto kniha známeho ruského lekára a liečiteľa sa venuje unikátnej metodike uzdravenia na základe životosprávy. Autor ukazuje, že s pomocou očisty a správnej výživy je možné obnoviť normálny stav krvného obehu a dýchania, ako aj normalizovať činnosť pohybového aparátu a nervového systému. Kniha obsahuje rôzne odporúčania na uzdravenie netradičnými metódami, cvičenia, posilňujúce obranné sily organizmu, metódy, ako predchádzať chorobám a zbavovať sa ich, očistné procesy a mnoho ďalších užitočných rád. Malachov sa pritom k týmto cenným a overeným poznatkom dostal na základe svojich osobných skúseností, potom, čo dokázal bez pomoci lekárov dať do poriadku svoj dlhodobo devastovaný organizmus.

Úryvok: Nejdříve se objevují potíže v žaludečním a střevním traktu a odtud se patologická onemocnění šíří do celého organizmu. Ve většině případů však stačí změnit stravu a organizmus se brzy začne sám regenerovat. Pamatujte na jednu starodávnou moudrost: jsi-li nemocný, změň styl života. Jestliže to nepomohlo, změň stravu. Pokud nepomohlo ani to, jdi k lékaři.

Pôvodná cena: 8.60 EUR, Naša cena: 7.74 EUR, Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.86 EUR


(Prečítané 3 774 krát, 1 dnes)

5 Responses to Farmaceutický priemysel, rakovina a začiatok

  1. Magdaléna Nadzamová píše:

    Pretože čelím dosť nepríjemným doslova vyhrážkam doktora Borisa Ivančiča cez facebook, že klamem, dovolím si zdorazniť to, že som poriadne zvracala. Tak, že som sa až bála. To pán doktor považuje za bežný jav? Takisto mi neodpovedal na moju otázku, či považuje za etické, že dr. Bauer mi napísal do lekárskeho záznamu, že mám neinfekčný zápal heparu (pečene, po česky jater) a zároveň mi hneď do tej istej správy predpísal lieky Augmentin, ktoré sa pri poškodenej pečeni brať nesmú! Je to napísané v priloženom letáku a ten som k výsledkom doložila.Podľa mňa sa to kvalifikuje ako pokus o ťažké ublíženie na zdraví. Bolo by to s následkom smrti, keby som tie lieky aj užívala. Odkaz na ne je na http://www.pravda.sk, blog popelka. Na to mi dr. Boris Ivančič neodpovedal. Ja sa verejne pýtam PREČO MÁ PROBLÉM SA K TOMU VYJADRIŤ????

  2. Magdaléna Nadzamová píše:

    Dostávam aj nepríjemné anonymy, ktoré pochybujú o tom, či som vobec mala rakovinu. MALA. Zvracanie nie je prejav zdravia. Bohužiaľ sa mi to stávalo a spomínala som to aj lekárovi. Po surovej strave to neskor prešlo. Takisto vysoké teploty nie sú prejavom zdravia. Štyri dni po kolapse som mala teplotu 38, 9 stupňov Celzia. To som sa sama seba s hrozou pýtala, že akú teplotu som mala v deň kolapsu, keď mi bolo podstatne horšie. Kópie všetkých mojich výsledkov dostal poštou MUDr. Kamil Jurkovič. Chcela som od neho vyjadrenie, čo si o tom myslí. Volala som mu večer domov. Povedal mi, že mám ísť do toho, že lekári si musia niesť následky za svoje činy. No chcel, aby som mu zavolala ešte ráno do ordinácie, pretože výsledky nemal pri sebe. Ráno reagoval úplne inak. Bol dosť nepríjemný a povedal mi, že má toho nechať, že on vie, čo to je ísť pred komisiu…To, čo na mňa spustil vo mne vyvolalo poriadny šok. Niekto s ním musel hovoriť. Predpokladám, že telefón som mala odpočúvaný ja.

  3. Magdaléna Nadzamová píše:

    Oslovila som v roku 2000 s mojou liečbou rakoviny aj vtedajšieho šéfa politickej strany SMER v Košiciach Richarda Šmídu. Chcela som, aby ma ako právnik zastupoval pán Fico. Vtedy som pánovi Ficovi ešte verila, dnes už nie. Preto som tam šla! Povedal mi na to, že lekári sú biela mafia a nič im nedokážem. Na to mi povedal, že ma v tejto nemocnici známych a že sa popýta na to. Ozval sa mi po mesiaci a stretli sme sa znova. Už ma nepresviedčal o tom, že lekárom nič nedokážem. Len sa ma spýtal: „Koho chcete dostať z jeho fleku preč?“ To asi hovorí za všetko. Pripomínam, že to vracanie som mala aj neskor, keď som zjedla niečo, čo mojej pečeni nesadlo. Aj po 2 rokoch! Hrčka po abcesi sa mi viackrát aktivovala, zapálila a zväčšila…a hnisala. A čo tá otrava krvi…Takže pochybovači doprajem vám také strašné bolesti aké som mala ja a potom mi možte oponovať teoreticky, korí to máte naštudované len z knih. Ja som si to aj prakticky prežila. Kto vás za to platí, za to vyrývanie?

  4. Magdaléna Nadzamová píše:

    Tak mi napíšte vy vyrývači, akú diagnózu som potom podľa vás mala, keď tak tomu rozumiete? Veď sami viete, že rakovina sa može prejavovať roznymi sposobmi. A prečo sa mi to napravovalo až 3 roky(!!!), keď to bola podľa vás taká banalita, že ma osočujete? Veď banálne choroby by mali odznieť do týždňa, dvoch, prípadne do 2 mesiacov! Prečo ma potom tí lekári nechali na maródke 5 mesiacov? Prečo mi za 5 mesiacov mali problém povedať na čo ma vlastne liečia, aké pokusy na mne robia?
    Vážne mi chcete nakecať, že silné vracanie, vysoké teploty, strašné krče brucha, strašná únava (silná únava trvala u mňa 3 roky!!!), extrémne rýchle chudnutie (5 kg za 7 dní), nočné budenie na bolesti pečene…zlé krvné testy (vlastne otrava krvi, ktorá je horšia ako nádor), imunitné testy na začiatku pozitívne(teda zlé)…toto všetko sú príznaky zdravia??? Ja sa vážne pýtam, kto vás za to platí, z ktorej ste organizácie? Moje články čítalo dosť ľudí, ale nezastal si ma z lekárov zatiaľ nikto. Smutné…

  5. Ivana píše:

    Pani Magda, verím každému jednému slovu, čo ste napísali. Cítim to presne tak isto, hoci nie som zatiaľ chorá, ale už dávnejšie mám v sebe pocit, že by som mala zmeniť stravu, lebo neskončím dobre a tiež moje dieťa, ktorému začali príznaky alergie. Ďakujem za články, presne to som potrebovala! Verím, že raz všetko to svinstvo, čo farmaceutické spoločnosti s nami robia, pominie a nastane spravodlivosť a zvíťazí pravda. Myslím tým koniec tohto skorumpovaného prehnitého sveta 🙂 Veľmi sa na to teším.. Prajem Vám všetko dobré..iva