google27eaa3905ca3fee3.html

Najčastejšou formou stresu je kombinácia úzkosti (napätie, nervozita) a depresia (pocit vyčerpania, smútku). Často sa spája s poruchami spánku, panickými pocitmi a hnevom. Bežné sú aj problémy s pitím, nedostatočná sebadôvera, choroby a životné problémy. Tieto problémy majú sklon k vzájomnému prepojeniu, čím vzniká „bludný kruh“.

Preštudujte si tento bludný kruh. Väčšina z vás sa v ňom nájde. Nemusia sa u vás prejaviť všetky uvedené problémy, ale je pravdepodobné, že to nebude len jeden.

Typické príznaky stresu : utrápenosť, záchvaty paniky, únava a netrpezlivosť, hnev, slabá koncentrácia, zlý spánok, neschopnosť vypnúť, pocit zbytočnosti očakávanie toho najhoršieho, pocit beznádeje, plačlivosť, podráždenosť, nadmerné pitie

Stres, čo to teda je?

Reakcia nášho tela a duše na vonkajšie podmienky, ktoré môžu byť pozitívne, tak aj negatívne, ale vždy vyvolávajú v nás psychické a fyzické procesy, ktoré ovplyvňujú naše správanie sa a naše zdravie. Stres je pozitívny ak trvá krátko. Pomáha nám zvládnuť náročné životné situácie. Pri dlhodobom strese v dôsledku preťaženia, dochádza k vyčerpávaniu organizmu a k zníženiu imunitného systému, čo spôsobuje vznik chorôb rôzneho druhu.

Po stresových aktivitách potrebujeme „vypnúť“, uvoľniť sa a dať možnosť organizmu spustiť program regeneračnej samoregulácie, aby nedošlo k preťaženiu. Prevenciou pred dlhodobým nezdravým napätím – stresom je pravidelné striedanie činností, ktoré sa vzájomne doplňujú.

Zakladateľom náuky o strese je maďarsko -nemecko -kanadský fyziológ, endokrinológ a komárňanský rodák Hans Selye. Jeho pôvodná definícia ešte z doby tesne pred druhou svetovou vojnou , znie :

„Stres je nešpecifická (t.j. nastávajúca po rôznych záťažiach stereotypu) fyziologická reakcia na akýkoľvek nárok na organizmus kladený.

Psychológovia uvádzajú, že stres je nadmerná záťaž i stav prejavujúci sa špecifickou adaptačnou reakciou, ktorou sa mobilizuje odolnosť organizmu(rezistencia) najmä produkciou tzv. adaptačných hormónov (kotosteroidy, adrenokortikotropný hormón a i.).

Pozitívny a negatívny stres

Stres nemá vždy len negatívne účinky na človeka. Existuje stres, ktorý pôsobí na človeka pozitívne a stimuluje ho k lepším výsledkom. Negatívny stres je nadmerný, dlhotrvajúci, ktorý môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia, pocitu hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb a neduhov, ktoré sú dôvodom vyhľadávania praktického lekára až v 80 percentách všetkých návštev pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa čiastočne podieľa na pomerne málo závažných stavoch ako sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, kožné prejavy, nespavosť, vredy, hrá však aj dôležitú rolu v hlavných príčinách úmrtia v západnom svete – pri rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach, respiračných chorobách, zraneniach pri nehodách, cirhóze pečene a samovražde.

Pozitívny stres je veľmi dôležitý pri vyvolávaní motivácie a poskytovaní informácií, ak jeho stimulácia prebieha v náročnej situácii. Napätie a vzrušenie sú potrebné, aby sme sa mohli tešiť z mnohých životných situácii, bez ktorých by bol život poriadne nudný. Stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození, napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke alebo šoférujeme v zlom počasí. Nadmerné uvoľňovanie v takýchto situáciách by mohlo mať smrteľné následky.

Stres chcený a predlžovaný

Stres chcený – (international/calculated stress) úmyselný, vyvolávaný výnimočnosťou navodenej situácie (skok padákom, vysiľujúca vysokohorská túra, hlbinné potápanie aj) vyvoláva stav zmeneného vedomia, prekročenie doterajších hraníc možností, miest sebadôvery pre ďalší život.

Stres predlžovaný – (prolonged stress) s prolongovaným, preťahovaným, čím dlhšie trvácim, tým väčšia pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia.

Symptómy stresu

Sústavné vystavovanie nadmernému stresu má za následok hormonálnu nerovnováhu, ktorá môže vyvolať množstvo symptómov a to fyzické symptómy , duševné symptómy, symptómy správania a citové symptómy.

Medzi fyzické symptómy zaraďujeme zmeny v spánkovom režime, únava, zmeny v tráviacom procese – nevoľnosť, vracanie, hnačka, strata libida, bolesti hlavy, bolesti v rôznych častiach tela, infekcie poruchy trávenia, závrat, slabosť, potenie, chvenie, pálenie v rukách a nohách, ťažkosti s dychom, búšenie srdca a srdcová arytmia.

Duševné symptómy sa prejavujú nedostatkom koncentrácie, výpadkami pamäti, problémami pri rozhodovaní, zmätenosťou, dezorientáciou a návalmi paniky. Tretiu kategóriu symptómov tvoria symptómy správania ako zmena v chuti jedla, chorobné prejavy pri jedení, zvýšený príjem alkoholu a iných návykových látok, zvýšené fajčenie, nepokoj, nervózne správanie, hryzenie nechtov a hypochondria.

Poslednú kategóriu nám tvoria citové symptómy, kde zaraďujeme návaly smútku, netrpezlivosť a podráždenosť, návaly zúrivosti, plačlivosť a zanedbávanie osobnej hygienu a vzhľadu.

Príčiny stresu

Stresor je situácia, ktorej je jedinec vystavený, a aby jej mohol čeliť, potrebuje sa na ňu adaptovať. Existuje rada spôsobov ako môžeme rozdeliť rôzne stresory, ktoré na človeka pôsobia.

Vonkajšie stresory

  • Environmentálny stres . Významnou príčinou vyčerpanosti u veľkých skupín obyvateľstva je úpadok mestkých sídiel. Nedostatočné podmienky bývania, hluk, znečistenie, preplnenosť a chudoby zapríčiňujú komunikatívne a všade prenikajúce podoby stresu. Tieto faktory majú vplyv na to, ako žijeme, pracujeme a hráme sa. Ich vplyv závisí od infraštruktúry miesta, požiadaviek na dopravu a ponuky príležitostí na trávenie času mimo tohto prostredia.
  • Svetlo. Charakter svetla je veľmi dôležitý faktor pre kvalitu života. Prirodzené svetlo je rovnako životne dôležité ako vzduch, čo dýchame. Reguluje hladinu hormónu melatonínu, ktorý reguluje spánok, náladu a reprodukčný cyklus. Inštinktívna láska k svetlu a slnku vysvetľuje naše každodenné presuny do oblastí s teplejším podnebím. Veľké množstvo ľudí postihuje syndróm sezónnej adaptačnej depresie (SAD), ktorý je modelom ochorenia na depresiu tam, kde symptómy nastupujú každú zimu.
  • Farby majú v našom živote veľký význam a môžu výrazne ovplyvniť našu náladu a vnímanie. Pokiaľ ide o farby, všetci sme predpojatí: môžeme si vybrať farbu v reakcii na vnútorné rozpoloženie, alebo si jednoducho istú farbu vyberáme, pretože ju máme radi. Farby majú fyzický a psychický účinok.
  • Sociálna interakcia (hrubosť, povýšenosťči agresivita druhých…),
  • Organizačné (pravidlá, predpisy, zákazy, obmedzenia, termíny),
  • Významné životné udalosti(smrť blízkeho, strata zamestnania, povýšenie v zamestnaní, narodenie dieťaťa…),
  • Každodenné ťažkosti(dochádzanie do zamestnania, zapatrošenie kľúčov, pokazené veci…) .

Vnútorné stresory

Druhú kategóriu tvoria vnútorné stresory, medzi ktoré paria: súčasti životného štýlu (kofeín, nedostatok spánku, nabitý program), negatívny postoj (pesimistické myslenie, sebakritika, nadmerné analyzovanie…), psychický postoj (nerealistické očakávania, branie vecí osobne, myslenie v štýle „všetko alebo nič“, zveličovanie, strnulé myslenie), stresujúce osobnostné črty. Tieto faktory vyvolávajú viaceré symptómy citového a duševného stresu, tie najbežnejšie sú: hnev, úzkosť, obavy, strach, smútok.

Fázy stresu

Selye delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania. Fáza poplachu je reakciou „bojuj alebo utekaj“, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvný tlak. Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu, je bežná a nemusí byť škodlivá, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu.

V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva „nadobličkové vyčerpanie“, keď hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu.

Ochorenia súvisiace so stresom

Pod vplyvom stresu sa u ľudí objavujú rôzne ochorenia, ktoré majú túto spojitosť.

  • Kardiovaskulárne ochorenia sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so stresom, pretože termín „kardiovaskulárny“ sa vzťahuje na srdce a systém krvných ciev v organizme. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patria fajčenie a strava s vysokým obsahom tukov, ale stres je významným nepriamym faktorom. Vysoký krvný tlak je spojený s vývojom artériosklerózy, alebo stvrdnutím artérií. Artérioskleróza je dôsledkom vzniku krvného tlaku v artériách, ktorý postupne zužuje ich priechodnosť. Nakoniec sa artéria zablokuje, vedie k angíne, mŕtvici a zlyhaniu srdca.
  • Imunitný systém chráni organizmus pred infekciami. Bojuje s vonkajšími nepriateľmi ako sú vírusy a škodlivé baktérie a s rakovinou. Nadmerný stres môže poškodiť imunitný systém pôsobením na týmus. Ten na regulovanie imunity produkuje biele krvinky nazývané T-bunky a taktiež produkuje rôzne hormóny súvisiace s imunitou. Stresová reakcia odvádza potrebné látky do dôležitých častí organizmu, ktoré sa musia vysporiadať so stresom, teda najmä do mozgu, srdca a svalov. Následkom zníženia činnosti bielych krviniek, môže veľký stres zapríčiniť zníženie odolnosti voči bežným nákazám ako sú prechladnutia, chrípky a herpes.
  • Astma je respiračné ochorenie vyznačujúce sa dočasným zúžením priedušiek, dýchacích trubíc rozvetvujúcich sa z hrtana do pľúc. Záchvaty sú zvyčajne vyvolané alergickou reakciou na antigény ako trávový a kvetný peľ, plesňové a hubové spóry, zvieracie lupiny a niektoré potraviny, ale môžu ich tiež spôsobiť chemické dráždidlá v ovzduší alebo infekcie dýchacieho traktu. Chronický stres znižuje účinnosť nadobličiek a produkuje protizápalových a protialergických nadobličkových hormónov, vďaka čomu je výskyt astmatických záchvatov pravdepodobnejší.
  • Diabetes je spôsobený neschopnosťou organizmu riadne metabolizovať cukor, čo vedie k nadmernej hladine cukru v krvi. Metabolizmus cukrov má na starosti hormón inzulín, vylučovaný v pankrease. Väčšina diabetikov inzulín produkovať môže , avšak rôzne faktory obmedzujú účinok tohto hormónu, čo je známe ako citlivosť voči inzulínu. Adrenalín spôsobuje, že cukor z pečene vylučuje do krvného riečišťa a kortizol zasa znamená redukovanie metabolizmu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu zapríčiňuje zníženú citlivosť voči inzulínu. Pre normálnych zdravých jedincov nie je vysoká hladina krvného cukru nebezpečná, ale chronický stres, kombinovaný s ďalšími faktormi ako obezita, sa podieľa na zvýšení pravdepodobnosti vzniku cukrovky.
  • Vredové choroby sa bežne spájajú so stresom, hoci sa doteraz žiadna nezvratná súvislosť nepreukázala. Normálne je výstelka žalúdka pokrytá vrstvou hlienu, čo ju chráni pred tráviacimi šťavami a enzýmami, pomocou ktorých sa jedlo trávi. Časom môže chronický stres stimulovať nadmernú produkciu tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochranný hlien a pôsobia na steny tráviaceho traktu, čo má za následok vredy.
  • Poruchy trávenia sú taktiež spojené so stresom. Patria sem: zápcha, hnačka a syndróm podráždených čriev. Chronický stres má sklon celkom uzavrieť tráviaci systém a tým aktivizuje črevné problémy. Kožné problémy, sa prejavujú tak že stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme a prispieva k hormonálnej nerovnováhe, pričom oboje pôsobí viditeľne na pokožku vo forme škvŕn, ekzému, psoriázy, nadmernej bledosti a kožných ochorení.
  • Bolesti hlavy a migrény sú jedným z našich najbežnejších trápení. Bolesti hlavy z opakujúceho sa napätia sú dôsledkom obáv, úzkostí, prepracovanosti alebo nedostatočného vetrania. Bolesti sú výsledkom stimulovaných štruktúr citlivých na bolesť ako membránové výstrelky a nervy lebky a šije. Táto stimulácia môže byť vyvolaná zápalom, zúžením krvných ciev v hlave alebo svalovými spazmami v hlave a šiji. Migréna je najbežnejšou formou vaskulárnej bolesti hlavy. Asi 60% všetkých pacientov s migrénou sú ženy a väčšina z pacientov pocítila symptómy medzi 10 a 30 rokom. Zdá sa, že záchvaty migrény vyvolávajú rôzne podnety ako stres, únava, zmeny počasia, hladovanie, menštruácia, omamné látky ako aj antikoncepčné preparáty obsahujúce estrogén, a niektoré potraviny ako syr, alkohol, čokoláda, ktoré obsahujú látky pôsobiace na cievy.
  • Predmenštruačný syndróm (PMS) môže stres zhoršiť. Mnohé ženy s PMS majú abnormálnu hladinu nadobličkového hormónu aldosterónu, ktorý môže byť príčinou niektorých problémov z nadmerného zadržiavania vody a nárastu hmotnosti, bolesti prsníkov a nadúvania v brušnej dutine. Ďalšie uvoľňovanie aldosterónu spôsobené stresom tieto problémy zhorší.
  • Depresia môže byť vyvolaná chronickým stresom ale aj fyziologickými zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorých jedincov spája s depresiou.

Je stres duševná choroba?

Nie. Stres nie je duševná choroba. Je to najčastejší zdravotný problém súvisiaci s duševnou stránkou človeka. Ak trpíte stresom, nestrácate kontakt s realitou, naopak, ste s ňou konfrontovaný až priveľmi. Nedokážete vypnúť, a to ani vtedy, keď to chcete. Uvedomujete si, že si tieto problémy príliš pripúšťate. Inak povedané, situáciu vnímate -viete, že by ste taký nemali byť. Každý z nás vie, čo je to stres. Na každého z nás občas doľahne smútok. Všetci občas bývame napätí. Čiže stres je normálnou súčasťou každodenného života.  Stres nemá priveľmi do činenia so zrútením, spája sa skôr so strachom zo zrútenia.

Vyvolá stres duševnú chorobu?

Nie. Hovoríme o dvoch rôznych problémoch. Stres má sklon časom sa rozrastať o ďalšie problémy. Možno sa u vás na začiatky objavili mierne pocity napätia. Potom ste pociťovali čoraz väčšiu depresiu. Nasledovali záchvaty paniky. Potom to bola čoraz väčšia úzkosť. No a potom sa vám zhoršil spánok a vzápätí ste začali viac piť. Inými slovami, na začiatku bol jeden problém, ktorý sa časom rozrástol o ďalšie. Čiže stres sa môže zhoršiť. Môže sa objaviť a ustúpiť bez toho, aby sme poznali dôvod. Aj spôsob, akým na vás vplýva, sa môže bezdôvodne zmeniť. Je to však aj naďalej stres a nepovedie k vzniku duševnej choroby.

Je stres telesné ochorenie?

Nie. Niektoré skupiny sú na stres náchylnejšie. Táto náchylnosť je však zapríčinená sociálnymi, a nie telesnými faktormi. Niektorí ľudia sú síce na stres náchylnejší kvôli svojej povahe, je však jasné, že stres vyvoláva celý súhrn faktorov. To znamená, že nikdy nebude existovať tabletka, ktorá nás zo stresu „vylieči“. Keďže stres často veľmi negatívne vplýva na náš organizmus, mylne ho považujeme za telesné ochorenie. No všetky zmeny v našom tele sú len normálne reakcie na stres. Nevyvolávajú ho. To, že vaše telo takýmto spôsobom reaguje, je dôkazom toho, že funguje tak, ako by malo. To neznamená, že tabletky vám nepomôžu. Môžu vám pomôcť ako jedna z viacerých foriem boja proti stresu. Váš praktický lekár vám možno navrhne, aby ste ich vyskúšali. Je to na vás. Vďaka tabletkám možno stres zvládnete ľahšie.

Podľahnú stresu len slabí ľudia?

Nie. Stres je najčastejší problém, ktorý riešia praktickí lekári. Môže postihnúť každého. Vďaka tomu, že ľudia o ňom už hovoria otvorenejšie, vidíme, o aký častý problém ide. Stres postihuje všetky typy ľudí zo všetkých vrstiev.

zdroj – www.kardioklub.sk 


Odporúčame túto skvelú knihu:

Jelena Svitko – Stres, nespavost a deprese

Známa ukrajinská liečiteľka sa v tejto svojej knihe venuje nervovej sústave človeka, jeho vnútornej sile a podstate. Pojednáva o štruktúre nervovej sústavy, o tom, ako funguje, o príčinách jej porúch, ich liečení a prevencii. Všetko podáva natoľko zrozumiteľne a jednoducho, aby každý človek, ktorý si túto knihu prečíta, mohol pomôcť sebe aj iným.

Pôvodná cena:5.60 EUR, Naša cena:5.04 EUR

Zľava:10.00 %


Súvisiace články:


 

(Prečítané 22 194 krát, 1 dnes)

4 Responses to Čo je to stres?

  1. Zaujímavé – ale veľmi sa to podobá na informácie z http://www.kardioklub.sk/anti-stress-center
    Hmmmmmm ?

    • Nevšedko píše:

      Tento článok nám navrhol uverejniť pán Andrej Medveď a majlom zaslal CHAMILLA Igor – predseda Kardioklubu SK. Navyše na konci článku je link na zdroj – adresa stránky článku. Takže je očividné, že sa netvárime ako autori článku. Pekný deň prajem.

  2. Existuje celkem DEVATENÁCT esenciálních olejů, které je možné použít jako antidepresivum. Některé budou pro některé trpící na deprese fungovat lépe než jiné. Tento článek vysvětluje nejlepší esenciální oleje, které napomáhají úlevě od deprese. Alternativní antidepresiva – Přírodní, bezpečné a bez vedlejších účinků – http://www.esencialneoleje.sk/alternativni-antidepresiva-prirodni-bezpecne-a-bezvdlejsich-ucinku/

  3. Michal Compel píše:

    Existujú konkrétne techniky ako zvládnuť stres pred štátnicami. Vychádzajú z toho, že stres vzniká kvôli pocitu nevyhnutnosti aby sa situácia vyvinula podľa tvojích predstáv. No nemôžeš ju kontrolovať a bojíš sa, že sa vyvinie zle. Tieto tri body sú všetko, čo treba na odbúranie stresu.

    Najzákladnejšia technika je ČO NAJHORŠIE SA MôŽE STAŤ?

    Predstav si, že sa stane to najhoršie: Vytiahneš si najťažšiu tému zo všetkých. Zamrzneš a vypadne to aj to málo, čo si vedel. Nespravíš štátnice. Znechutená komisia ťa pošle preč.

    A teraz sa spýtaj sám seba: Čo najhoršie sa môže stať, ak tie štátnice nespravím? Čo by sa stalo? Naozaj by som zomrel? Budem hladovať, žiť pod mostom, zamrznem cez zimu? Je škola moja jediná šanca? Už nikdy nenájdem dobrú prácu? Rozhodne NIE.

    Nebude to jednoduché, ale prežiješ. Tvoj život NEBUDE zničený. Chvíľu by si sa cítil mizerne, skúčene, stratene. No časom to prebolí. Máš aspoň jeden opravný termín – jednu novú šancu. Niekedy i dve. Takže nič nie je stratené. Prípadne sa vrátiš domov, pôjdeš bývať s kamošom a budeš za čas pracoval v robote, ktorá ťa nebaví. Ale prežiješ.

    Vedz aj to, že existuje mnoho ďalších príležitostí než škola. Samoštúdium, stovky vzdelávacích programov a kurzov, online vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie. Veď pozri koľko ľudí sa vypracovalo na vrchol bez školy. Vymenuj ich niekoľko – z okolia aj zo sveta. Aj ty sa môžeš takto vypracovať.

    Uvedomenie, že prežiješ aj keby si štátnice nespravil prináša zmierenie s negatívnym výsledkom. Nech to dopadne akokoľvek, ty pôjdeš ďalej – k lepšiemu. Preto prestaneš byť nervózny a vystresovaný.

    Takže čo také najhoršie sa môže stať???

    Ďalších 8 ukľudňujúcich techník ako zvládnuť stres je tu:
    http://bezbolestneucenie.sk/ako-zvladnut-stres-statnice/
    S týmito technikami zvládneš štátnice v kľude, bez nervov a paniky.