google27eaa3905ca3fee3.html

Pobavila opäť raz naša politická špička. Kto vie, kto nie, čerstvá žilinská županka Jurinová si minulý týždeň k vysviacke nového úradu zavolala exorcistu. Jej „výtečný“ kolega Vašečka sa tým samozrejme nezabudol pochváliť na sieti a tak majú zase raz slovenské internety zábavu na pár dní, kým sa nám naše elity nepostarajú o ďalšie úlety a na toto sa čoskoro zabudne.

Keďže sa však tento náš blog zaoberá o.i. aj očistou priestoru, tela i ducha, a taktiež modlitbami i okultizmom, poďme sa na tému exorcizmu pozrieť aj bez tak lákavej uštipačnosti.

Modlitba je mocný nástroj. Či je to prosba, poďakovanie, splynutie, rozjímanie, afirmácia alebo iné jej podoby, majú modlitby zaiste neodškriepiteľný účinok na život veriaceho (nech už ide o akékoľvek vierovyznanie). Kým meditácia je predovšetkým obrátenie dovnútra, modlitba je viac o kontakte s nejakou entitou zvonka – božstvá, svätci, anjelské bytosti, duchovia, relikvie, atd. apod. Z latinčiny i gréčtiny poznáme predponu ex alebo exo ako prvú časť zložených slov s významom mimo, zvonku, von. Napríklad exodus, exil, exit, exopolitika, exoterika, exotika… a taktiež exorcizmus – εξορκισμός, exorkismós, doslovne von-kázanie, resp. vykázanie.

Dôležité si je pritom uvedomiť alebo pripomenúť, že exorcizmus, teda zariekanie, vymetanie, vyháňanie zlého ducha, diabla, je predovšetkým modlitbou.

Napokon isté „zariekanie“ diabla, či očista od zlých síl a duchov je súčasťou bežných kresťanských rituálov, u nás nielen trojkráľových posviacok, ale napr. i pri krste; dokonca ho v istej podobe nájdeme v najznámejšej modlitbe: …neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. A tu by som bol veru opatrný s výsmechom žilinskej župy, pretože pri štedrovečernom Otčenáši máme, zdá sa, exorcistov v každej rodine 🙂

Samotný exorcizmus, ako sa dočítame v rozhovoroch s jeho vykonávateľmi, napr. tu či tu, môžeme však považovať skôr za intímnu terapiu, rozhovor kňaza s „pacientom“, s následným predpísaným kanonickým modlením, ktorá zvykne trvať asi hodinu, a ktorá spravidla vôbec nebýva nijak dramatická ani teatrálna. Kňaz ako autorita tu môže veľmi prirodzene vstúpiť do role psychológa či psychoterapeuta a záleží od schopností a zručností toho daného duchovného ako vie pomôcť. Som presvedčený, že mnohým ľuďom sa dostane náležitej pomoci. A taktiež, že aj medzi týmito bojovníkmi so zlom, sa nájde mnoho šarlatánov a podvodníkov. Ako všade.

K tranzu známeho z hororov dochádza vraj veľmi výnimočne a málokedy dochádza aj ku priamemu fyzickému kontaktu, kedy sa duchovný dotýka tela veriaceho rukou či krížom. Zdá sa, že kňaz má dve možnosti, citujem:

1. Priamym útokom opakovane nabáda zlého ducha, aby odišiel. Naliehanie sa stupňuje tak dlho, dokiaľ sa nedosiahne oslobodenie.
2. Duchovné obliehanie je pokornejšia forma. Sústreďuje sa na pokornú modlitbu. Aby mohla táto modlitba byť účinná, je treba splniť zákonite určité podmienky. Je treba dostatok času, aby sa mohli modliť aj ľudia mimo sužovaného človeka. Vtedy je človek a démon v ňom akoby obklopený duchovným ohňom a Božou láskou, ktorá postupne donúti démona k úteku.

Znie to možno archaicky, pre niekoho až tmársky, ale myslím, že je dôležité si uvedomiť, že napríklad na Slovensku sa ku katolíkom (keďže väčšina kresťanských cirkví exorcizmus nepraktizuje) hlási vyše 60% obyvateľstva. Pravda, to percento dosť dramaticky klesá, mnohí sú tam už len z tradície, avšak vrámci tohoto ohromného čísla, ostáva stále obrovské množstvo silno (či naivne) až dogmaticky veriacich, ktorým môže takýto talentovaný exorcista pomôcť omnoho lepšie ako ordinárny psychológ, psychiater. Napokon, samotní exorcisti tvrdia, že občas ku ním posielajú ľudí priamo psychiatri. Tak to má fungovať medzi inteligentnými bytosťami.

A pokiaľ ide o očistu priestoru, dajme tomu posviacku, je to krásny a starodávny rituál, ktorý pozná hádam každá kultúra. Od mongolských šamanov, cez pravoslávnych popov, od afrických mágov po indiánskych kúzelníkov, od slovanských vedomcov a vediem po indických sádhuov. Je v podstate jedno či si k tomu obradník pomáha šalviou, santalovým drevom, alebo kadidlom. Rituál ako taký môže byť krásnym momentom stíšenia a vhľadu; precítenia, že náš príbytok či pracovisko je tiež duchovný priestor.

A teraz dôvodenie prečo vlastne píšem tento článok: Je pre mňa priam k neuvereniu, totiž ten fascinujúci rozpor, ktorý sa ku nám dostáva vrámci oficiálnych stanovísk z Vatikánu, či vrámci rozhovorov so samotnými exorcistami. Tam sa napríklad dozvedáme, že jeden z hlavných dôvodov porobenia a vstúpenia nečistých síl do človeka je mágia, okultizmus, ezoterika, spiritizmus, astrológia, jóga a pod. A teda treba bojovať proti všetkým týmto javom. Normálne mi to hlava neberie, toto nechutné mýtizovanie všetkého nekresťanského a zároveň odporná duchovná pýcha, navyše celá zabalená do diplomatického liturgického hábitu. Oni totiž nikde netvrdia, že hinduizmus je okultizmom, ee, lebo je to oficiálne náboženstvo, oni kážu, že to jóga je tým zlom! Akurát, že Hinduizmus bez jógy je asi ako kresťanstvo bez prežehnávania. Ťulpasi. O astrológii ako o hrozbe budú bľabotať ľudia, ktorí vo svojich chrámoch s veľkou pompou spievajú, že práve Troch kráľov k narodenému Jezuliatku doviedla jasná hviezda a dátum svojho najdôležitejšieho sviatku, ukrižovania, odvodzujú od splnu Mesiaca! O ezoterike budú s dešpektom kázať tí, ktorí bezmedzne veria knihe Genesis, čo je vlastne jedna veľká prekrásna ezotericko-mystická seansa. O rôznych spirituálnych úletoch Starého zákona hádam škoda vôbec písať.

Iste, môže sa stať, že človeku prepne z reiky, z jógy, z budhistických meditácii. Práve tak z katolíckej viery a to natoľko, že nezačne len kvíliť divnými hlasmi, možno mu až tak prepne, že vezme do rúk zbraň a v mene Ježiša počne spolu so svojim vojskom zabíjať všetkých okolo šíriť vieru a ostatní prepnutí ho potom za pár stovák rokov vyhlásia za svätého a budú mu stavať súsošia. Alebo mu napríklad tak prepne, že z pozície najsilnejšieho muža krajiny a zároveň milujúceho otca-kňaza pošle tisícky spoluobčanov iného vierovyznania do vyhladzovacích táborov. Alebo mu tak „moderne“ prepne, že bude demonštrovať za to, aby si znásilnené dievča muselo embryo vo svojom tele, aj napriek svojej vôli, ponechať. A ešte bude na to hrdý. Bože, koľko by sme našli príkladov! Alebo mu len tak jednoducho psycho-prepne, napríklad z prepiatej ortodoxnosti, lebo aj to sa stáva; čo ale samozrejme neznamená, že evanjeliá dovedú človeka k násiliu a duševným chorobám, práve tak, ako ho k tomu nevedú jóga, derviši, taoizmus…

Mimochodom, živú tradíciu exorcistov nájdeme aj v hinduizme, budhizme, islame, taoizme i judaizme a zaiste v mnohých ďalších náboženských systémoch.

Aha ozaj, sa mi tu vyskytlo dva krát slovíčko taoizmus. Na Slovensko už pár rokov chodí shaolinský laický mních, učiteľ tai-chi, taoistický doktor a zároveň aj doktorand Pekingskej univerzity Leung YanKwai, známy viac pod menom Shifu ShiDelon. Mal som tú česť si na vlastnej koži vyskúšať jeho očistné liečenie, ktoré v mnohých prípadoch výrazne pripomína exorcizmus. U mňa to bolo celkom vtipné, lebo som sa pri onom liečení, akonáhle ma Shifu chytil za zápästia, zviezol na zem a kmital po palubovke končatinami, asi ako keď chce dieťa spraviť na snehu anjelika. Popritom som sa lunaticky usmieval a pár minút si takto „poletoval“. To všetko pri plnom vedomí a zároveň s podivným pocitom, že to neviem a nemôžem nijako stopnúť 🙂 U mnohých iných to ale ani zďaleka nevyzeralo tak idylicky: metanie po zemi, vypúlené oči, tváre znetvorené hrôzostrašnými grimasami, do toho priam diabolský chechot a škrekot… Divočina. Nebudem tu rozvádzať teóriu, kuknite tu, tu a tu . Spomínam to len ako jednu z ilustračných ukážok, ako vie šikovný liečiteľ narábať s emóciami a energiou. A o tom je aj exorcizmus. Možno sa poniektorí pousmejú, že sme zase pri ezoterike, tak vám poradím, začítajte sa poriadne do diel otca modernej psychológie Carla Junga, ktorý vôbec nebral na ľahkú váhu temné duchovné entity či prácu s energiou a symbolmi. Hádam sa aspoň poniektorí prestanú dívať na ezoteriku (esōterikos – vzťahujúci sa na vnútorné) ako na synonymum k vešticiam a kyvadielkam.

Napokon, úplne najdôležitejšie by nemalo byť pomenovanie syndrómu, či už je to hystéria, mánia, psychóza, Tourettov syndróm, epilepsia, schizofrénia, porobenie, prekliatie, zlý duch, nečistý priestor, geopatogénne zóny, zablokovaná energia na meridiáne obličiek atď., ale to, či je tu niekto, kto vie tomu konkrétnemu človeku pomôcť. A ak je pre daného človeka najlepšia možnosť exorcista, bolo by len hlúpe mu ju odopierať.

Ale ešte hlúpejšie si je vystavať zo svojho jedinečného talentu a ozaj božieho daru liečiteľstva oltár výlučnosti s vyobrazením jediného správneho učenia a navyše popri tom ešte znevažovať iné duchovné cesty. Nadradenosť viery, nadradenosť tej mojej viery samozrejme, keď sa za skromnosť nešikovne skrýva ješitná bohorovnosť. Viď nielen u mnohých rádových veriacich, ale napríklad aj intelektuálov typu teológ-hipster, ktorý s plnou vážnosťou bude v „Trojkráľovom traktáte“ tvrdiť, že v čase Ježišovom nebolo na východ od Betlehema až po Himaláje nič duchovne hodnotné čo by stálo za zmienku, len nejaké trápne prírodné náboženstvá a dennodenné ezoterické festivaly(!). Nič to, že práve v tomto priestore bolo už viac ako tisícročie udomácnené prvé monoteistické náboženstvo Zoroastrizmus, nič zrejme nezaváži, že 500 rokov pred Ježišom pôsobili také duchovné veličiny ako Budha, Konfucius, Lao-c‘ či Mahávíra a ich učenia sa šírili už dávno naprieč kontinentom, „co naplat“, že tu už tritisíc rokov boli Védy a Bhagavadgíta, spev tak vyspelý, krásny a nadčasový, že strčí do vrecka všetkých tých nevzdelaných apoštolov. Nič dokopy to všakže neznamená pre hlavu pomazanú, bo my sme predsa dediči Aristotela a Ježiša, my sme najvác! Len akosi pomedzi opulentné slovičkárenie a košatú adoráciu trojkráľového posolstva opomenul onen slovutný teológ dodať, že novoročná pochôdzka koledníkov – koleda, koliada, u nás bola dávno pred príchodom tzv. vierozvestcov, že to bol „pohanský“ zvyk a že dokonca za ňu tí dvaja náboženskí fanatici požadovali tresty, ako sa dočítame vo veľkomoravskom, cyrilometodskom zákonníku: „Ak niekto chodí v prvý deň januára na koledu, ako to prv robili pohania, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode“… Tohoto sme predovšetkým dedičmi, nie tej kľaňačky v maštali.

Problém nie sú exorcisti, ale tie žvásty okolo, ktorými sa nielen oni oháňajú, tie skutočne patria do stredoveku. Veď ahaho, akým spôsobom napríklad obhajuje svoju činnosť najslávnejší vatikánsky exorcista Gabriele Amorth, cituje Jána Pavla II., ktorý poznamenal: „Kto neverí v diabla, neverí v evanjelium!“ No toto!!! No ale takto?! Opäť nevychádzam z údivu. Som si myslel, že v diabla veria satanisti. Čuduj sa svete…

Tak vidíte, napokon som sa ani ja nezdržal uštipačnosti. Ej, ale čo nám ostáva?! Nedivím sa internetovým diskutérom, že si cez humor vylievajú zlosť na RKC a ich nasledovníkov. Viete, že v Poľsku od roku 2012 vychádza v náboženských kruhoch vrelo prijímaný mesačník Exorcista (Egzorcysta)? Som presvedčený, že by ho z veľkou chválou prijali aj u nás mnohí poslanci parlamentu či žúp, najmä teda tí z KDH a OĽaNO, ktorí medziinými vyprodukovali takých neuveriteľných exo-tov bigotov ako Kufa či Škripek. Od týchto sa aj žilinská úderka má ešte čo učiť. Apage Hosana! Títo keby sa dostali k moci, to by sme len pozerali, ako by sa stavu exorcistov začalo náramne dariť. A tu sa už veľmi jednoznačne blížime k ozajstnému tmárstvu, lebo som si istý, že práve títo „obyčajní ľudia“ by boli medzi prvými zúrivými protestujúcimi horlivcami, ak by čisto hypoteticky, dal nejakému tibetskému lámovi posvätiť svoj úrad napr. taký poslanec Poliačik, alebo ešte lepšie, keby mu tam vrámci duchovnej očisty usporiadal ayahuascovu ceremóniu amazónsky šaman.

V kostoloch ubúda ľudí, v cirkevných lesoch stromov, a keď aj naďalej budú predstavitelia populárnej viery pokračovať so svojou rétorikou vyháňania čerta diablom, tak nám tu čoskoro zostanú len tie ekumenické holoruby. Čo by bola škoda, lebo je mnoho a mnoho prekrásnych ľudí medzi veriacimi i kňazmi. Mali by sme sa navzájom rešpektovať a učiť, nie povyšovať:

„Nie každý, kto mi hovorí: ,PanePane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí mi v onen deň povedia: ,PanePane, či sme neprorokovali v tvojom mene?“


foto: https://pixabay.com/


Súvisiace články:


 

(Prečítané 329 krát, 1 dnes)
 

Comments are closed.