Objatie zadarmo

Podľa neurofyziologických výskumov je stimulácia centra príjemných pocitov u človeka dôležitejšie, než príjem potravy. Odborníci dokonca tvrdia, že stimulácia týchto centier má pre prežitie najvyššiu hodnotu.

Ono to dáva aj logický zmysel: Keď mi je dobre, budem mať viac energie a potravu si nájdem. Ale keď dám prednosť potrave a bude mi energeticky zle, síce mám na chvíľu naplnený žalúdok, ale nebudem mať energiu (alebo budem mať príliš veľkú depresiu) na to, aby som ušiel pred predátorom a zomriem. Ak má najvyššiu šancu na prežitie ten jedinec, ktorý má najviac energie, potom naplniť vnútornú energiu je dôležitejšie, než sa najesť. „Keď sa ľudia vzdávajú vzájomných dotykov, vzdávajú sa toho základného a najprirodzenejšieho jazyka ľudských bytostí,“ hovorí španielska neuropsychologička Dr. Maria Louisa Ferreros. „Bozky, objímanie či hladkanie posilňujú sebavedomie a znižujú krvný tlak. Ľudia, ktorí sa boja dotykov, bývajú nespoločenskí alebo agresívni, „tvrdí.

Prastaré vedomosti a dotyk.

Väčšina kultúr považuje dotyk za niečo prirodzené a liečivé. Prakticky všetky liečebné systémy všetkých dôb, ktoré sa zachovali, veria, že sa dá liečiť dotykom, hladkaním, či odovzdávaním energie. Podľa čínskej medicíny sú dokonca hladením povrchu tela „vyhladené“ i vnútorné orgány. Prečo nám robia dotyky tak dobre a sú pre nás také prospešné? Jemné hladenie kože aktivuje lymfatický systém, ktorý sa stará o odstraňovanie škodlivých látok z tela. Pri hladkaní a maznaní sa navyše vyplavuje celý rad hormónov, ktoré sú pre organizmus dôležité a zvyšujú hladinu oxytocínu. Tento hormón môže za väčšinu našich príjemných pocitov – či už pramenia zo zamilovanosti, uvoľnenia, masáže alebo z meditácie. Dotyky znižujú telesné napätie a stres, uľavujú od bolesti. Podporujú chuť žiť. Dodávajú životnú energiu. A ak existuje jediná vec, ktorá najviac ovplyvňuje kvalitu a význam nášho života, tak je to práve chuť do života. Ak nemáme chuť žiť naplno a radovať sa, alebo nás občas prenasledujú chvíle, keď máme chuť všetko vzdať, kráčame pomaly k melanchólii a pritom je tak ľahké zabrániť tomu. Nie je to však náš zvyk. U nás takmer nikomu nenapadne rozdať a prijímať objatia. Naposledy sa v Bratislave snažil mladý muž (podľa západného vzoru) nalákať k sebe ľudí s nápisom – OBJATIE ZDARMA. Zväčša sa mu vyhýbali ako čert krížu. Na najfrekventovanejšej ulici sa objal za dve tri hodiny asi tri razy. Škoda. Za objatie naozaj nič nedáme, ale nesmierne veľa získame.

foto ilustračné – Filip Kalka: Objatie zdarma

—

Súvisiace články:

•  – Kampaň Free Hugs (objatie zdarma)

•  – My mamy hovoríme: „Prepáč.“