Ako si sa naučil hovoriť? Chodiť? Bolo to namáhavé? Trápil si sa? Musel si sa do toho nútiť?
Prirodzene prebieha učenie samovoľne a je radostné. V prírode je žiaduce, aby sa tvor učil neustále – a príroda to zabezpečila: učenie nám robí radosť! Prirodzene si dokonca pamätáme všetko, čo sme kedy zažili.
Možno to […]
Nedávno som bol prvý raz v kostole na omši. Ostal som hlboko otrasený. Kde je to sväté miesto lásky? Kde je ten divotvorný prameň sily? Kde je to svetlo, ten stret ducha a duše?
„Pán, pán, pán…“ opakovali veriaci. Pán kňaz im spred oltára kázal. Po stenách viseli šibenice. Boh asi naozaj trpí, pri pohľade […]
Základnou školou sme prešli všetci. Je pravdepodobné, že nás to nejak poznačilo – ale keďže poznačení sme všetci, ťažšie rozoznať následky. Jednoducho sme normálni. Povinné trávenie nášho detského a mladého veku v školskej lavici sa pre nás stalo normálnym.
Je toho veľa, čo by sa dalo škole vytknúť. Možno je škola vlastne nutným zlom, bez […]
Už veľa rokov na vlasy nepoužívam žiadny čistiaci prostriedok, okrem vody – čistej studenej vody. Výhody? Vlasy sa tak nemastia, keď ich človek chemicky neodmastňuje, tiež ušetrím nejaký ten peniaz – a predovšetkým: očista čistou studenou vodou je očistou nie len telesnou, ale aj duchovnou. Čistý živel je silný a čistí aj dušu – výsledkom […]
Tak som sa práve vrátil z osláv zimného slnovratu. Kultúrny dom vo Svite pod Tatrami, krásny výhľad, aj slniečko nám vyšlo – bol to deň a noc priateľských stretnutí, spoločných obradov, rozhovorov, pohostenia a hudby – hral Svetlan, Horana, Vejan, Žiarislav a Bytosti a ďalší a iní. Vianočný stromček sme nemali – bolo to v […]
Násilie zväzuje, pretože násilie plodí násilie. Začarovaný kruh, krútňava… Keď niekomu zasiahnem do života, nedajbože život vezmem, vzniká napätie. Podvedome tuším, že prirodzené sily smerujú k rovnováhe a skôr či neskôr sa mi to vráti. Ocitnem sa v rovnakom rozpoložení, len polohy budú vymenené. Ja budem tá obeť násilia… Telesného? Duševného?
Istím sa. Začínam sa […]
Prechádzam sa po starootcovskom dome. Na tráme je letopočet 1898. Zariadenie je všetko pôvodné, hlinená dlážka, veľká pec, stôl v rohu. Žiadne zbytočnosti. Predná izba statku – koľko ľudí tu žilo? Starká ako malá spávala v posteli spoločne s bratom, dedo len tak jednoducho na lavici – dvanásti tam žili? Všetko účelné, žiadne zbytočnosti. Tá […]
„Bosý lesom – v sile som,“ bežím lesom, spievam si, zariekavam. Je to zvláštny pocit, úplne nový vnem. Diví, oslobodzujúci a zároveň hraničný – musím byť veľmi obozretný, sústredený. Vnímam okolie – som sústredený nie na nejaký bod mimo mňa, ale na celý svet. Na môj príbeh, ktorý vediem po cestičke vnímajúc korene, kamienky, vlnenie […]
Úryvky od PhDr. Dušana Třeštíka, CSc. o tom, ako vnímali svet naši predkovia a akým spôsobom bolo naše pôvodné slovenské a prírodné pojanie sveta zmenené privezeným náboženstvom:
Od pohanství k christianizaci Slovanů
(…) Základom (kresťanskej tradície) je „akt viery“. To platí v menšej či väčšej miere pre väčšinu „vysokých“ náboženstiev, […]
Za dlhé vlasy dvojka zo správania? Našťastie sa to týka len chlapcov a našťastie do tejto školy moja sestrička už nechodí. Budova sa im rozpadá, rovnako ako medziľudské vzťahy. O vedomostiach detí radšej pomlčím…
Takže vlasy. Prirodzene ich máme dlhé, ako muži tak aj ženy – ak si ich nestriháme. Možno […]
„Nezrelé bytosti, ktoré ešte nevedia, čo je svet, tie je ťažké učiť, vyskúšaj si to na svojich deťoch,“ vraví mi jedna učiteľka. Hej, je ťažké učiť a je pochopiteľné, že drvivá väčšina učiteľov je vyhorených. Nehovoriac o drvivej väčšine žiakov a mládeže, ktorá tápe v temnote znechutenia a beznádeje… Aj tie štatistiky sú k neuvereniu: […]
Čo je to život? Dokážem ho zmeniť? Aké je moje poslanie? Osud? Aký je môj sen? To sú veľké otázky. Príliš veľké. Presahujú ma. Ochromujú ma. Život je príliš veľké sústo.
Ráno som vstal. Nevbehol som hneď do víru zvyku či povinnosti. Nenechal som si budíkom prehlušiť sen – nenechal som sa vytrhnúť…
Pekne pozvoľna. […]
Prijímam tento rozvrh duchovnej cesty všedného dňa. Nech to prúdi, vedie, ale voľne a ohybne. Nemusím – môžem! Nech som dobre naladený a veci idú, plynú, dejú sa účinne, výkonne, celistvo a ladne – a bez námahy, samovoľne, ľahko. Tak!
„Aký začiatok, taký koniec, deň je kolo času – nech každý nový beh víru príbehu […]
Dievča, dievka, deva – divá, divoká – dívať sa, diviť sa, obdivovať.
Cítim tam súvislosť. Stretáva sa to – v dive. Avšak, rozumovo vzaté, z pohľadu jazykovedy tam súvislosť nie je. Súvislosti však rozum presahujú. Samodiva je víla – je to bytosť, žena, ktorá sa nám dnes javí divná a nadprirodzená – dnes, keď sme […]
Aký začiatok taký koniec. Aspoň tak videli veci naši predkovia…Vystúpiť ráno správnou nohou z postele. Predsavziať si to dobré a prospešné v prvý deň nového roku… Aby sme sa tu takto zišli aj znova o rok – tak povedal môj starký pri slávnostnej večeri posledného dňa starého roka…
Aké obrady […]
Chytám do ruky knižku. Prostonárodné rozprávky. Detské? V mladom veku sme otvorení – ľahko sa učíme a ľahko prijímame. Nevedome vsakujeme obrazy, pocity, vzory, vzťahy…
I narodilo sa do veľmi chudobnej rodiny dievčatko. Chuderke, jej za kmotru nikto z dediny nechcel ísť. Vydal sa teda smutný otec krstnú matku vo svete hľadať. Koho že nenašiel? […]
Dnes používame cudzie slovo na ten pocit blízkosti, ktorý bol dakedy tak vše-presahujúci, že sme ho nepotrebovali pomenúvať. Žijúc v malých domoch a veľkých rodinách, nepoznali sme súkromie v dnešnom ponímaní. Žili sme pospolu – bola to hmotná nevyhnutnosť a často to bolo ťažké. „Niekoľkí v jednej posteli…“ rozprávala mi starká, ako žili na dedine, […]
Na začiatok sa poďme trochu pohrať so slovami. Samo-správa. Sám sa spravujem. Spravujem správne. Podľa práva a pravdy. Prvý a pravý – pravda je prvotná – je len jedna, tak ako skutočnosť je len jedna. Je na ňu […]
Umyť si zuby bez zubnej pasty? Sliny môžeš prehĺtať – a nemusíš sa hrbiť nad umývadlom – môžeš sa prechádezať po dome, rozmýšľať, rozjímať…
Sprchovať sa studenou vodou? Bez mydla? Veď nie som špinavý, len trochu spotený! Natiahnem chrbát, chytím si špičky nôh – […]
Mám sen ísť do sveta. Bez plánu a naslepo sa v dôvere oddať prúdu – vydať sa sa na cestu. Čo mi bráni? Je to môj strach? Je to strach mojej mamy?
Keď jej poviem o svojich zámeroch – zahltí ma výstrahami. Čo všetko sa len môže pokaziť? Čo všetko sa mi vo […]
Netreba mu stínať hlavy. Nie. Neverte stredovekej propagande pokryteckých kňazov.
Drak je dobrý. Drak je zlý. Drak je sila. Je to okrídlený had. Je to spojenie Zeme a Neba. Je to prúd – mocný prúd.
Ako v tej prostonárodnej rozprávke. Hádžem ohlávku na draka. Krotím ho a smerujem. Sedlám ho a letím.
Drak vie byť […]
Možno 3. svetová vojna už bola – a ani o tom nevieme. Dejinné veci sú často pomenované a myšlienkovo uchopené až s odstupom – a často sa tak deje za účelom menenia dejín… Možno bola 3. svetová vojna hospodárskou vojnou o zdroje. Možno to bola studená vojna, ktorú sme prehrali […]
Delím sa o úryvok z knižky Rodinné konstelace – objevná síla, od Berta Hellingera:
Akonáhle sa niečo usporiada, cítite pocit úľavy, mieru a možnosti spraviť niečo prospešné. Toto je význam jednoduchého výrazu „dať do poriadku“. Zrazu je cítiť úľavu. Poriadok sa odhaľuje, nevynachádza sa. Prejavuje sa pri stavaní divadla rodiny (rodinné konštalácie).
Ten, kto už […]
Akosi sa nám tie veľkonočné zvyky zvrhli. Dievčatá sa cítia ukrivdené. Možno až duchovne znásilnené, keď sú studenou vodou oblievané a švihané korbáčmi… Muži, často podnapití, im dávajú silne pocítiť, kto je tu pánom. Je toto ale naozaj tá podstata nášho zvyku?
Pomládzka, korbáč z prútia so stužkami. Voda. Vajíčka… Prichádza jar a toto […]
Dávnejšie som zverejnil riadny návod na kváskový chlieb od mojej mamy. Dnes opíšem pracovný postup za sťažených podmienok. Na internáte totiž nemám ani váhu a ani ošatku… Nože to teda poďme skúsiť odoka, bez váhy a hrnčekovo 🙂
Prečo je vlastne kváskový chlieb lepší ako ten z obchodu? Lebo kvások a […]
Veľa ľudí má dnes pocit, že zvieratá majú človeku slúžiť. Dokonca by sa dalo povedať, že západný človek delí zvieratá na tri skupiny:
Spoločníci – domáci miláčikovia: psíky, koníky, mačičky… Týchto staviame zarovno s ľuďmi. Ctíme ich a priznávame im práva a aj vedomie. Nepáči sa nám, keď ich niekto týra.
Celý text →
Mladé krkavce sa zoskupujú do kŕdľov. Lietajú spolu. Spávajú spoločne na veľkých stromoch. Nemajú miesto. Putujú. Krajina je už totiž zabraná dospelými, starými vtákmi. Krkavčími pármi, ktoré si chránia svoje miesto a svoje hniezdo. Svoje potomstvo.
Mladé vtáky sa často pokúsia staré vtáky vyhnať a zabrať im miesto. Pokiaľ je pár silný, nikdy sa im […]
Zaujímavá informácia pre čitateľov:
„Affinity proces“ je dôležitý nástroj, ktorý sa používa v práci Paula Ferriniho, aby ľuďom pomohol vyjadrovať sa zodpovedným a súcitným spôsobom. Ak by ste mali záujem vyskúšať si tento proces nezáväzne a zadarmo (buď osobne, alebo aj telefonicky), kontakt:
Libor Modrovský, liboreg@gmail.comPrihlásiť/Odhlásiť sa