Tu a teraz a včera a dnes

Môj vnuk je bežný typ násťročného chalana, ktorý sa narodil v čase, v ktorom sú technické výdobytky súčasťou každodenného života. Často, kým bol ešte malý, som si povzdychla, prečo som neprišla na svet neskôr. Toľko úžasných vecí mi ušlo. Toto ma bralo až do chvíle, kým som ho jedného dňa nezačala pozorovať.

Prišiel zo školy a začal „úradovať“…Pustil hudbu, čo najsilnejšie, niesla sa celým domom,( tým nemyslím rodinným), vyložil si nohy, sadol k počítaču a začal hľadať priateľov na facebooku, alebo sa bavil na ich nových obrázkoch, skúmal, kto si koho vymazal a koho si pridal, potom mal zopár telefonátov. „Ajhľa, ešte používa aj živú reč, tešila som sa…“ Reč to však bola poprepletaná fakingami, čílovaním, OMGovaním, WTFovaním, LOLovaním… Keď som sa pýtala o čom mleli…skoro zomrel od smiechu, „že vraj mleli, to je čo za archaizmus?“, OMG (O My God – Ó, môj Bože), LOL (Lot Of Laughter Thing, Veľmi smiešna vec, smiešne). Lenže smiech o chvíľu utíchol a počítač začal nudiť. Na online hru ešte nebol čas. Niektorí mejti (teda už nie kámoši) boli na krúžkoch, alebo mali tréning a boli aj nešťastníci, čo museli doma pomáhať s mladšími súrodencami. Čo s načatým popoludním? Učí sa zásadne v noci, vraj aby mal pokoj. A tak si sadol do kresla oproti mne a začal triasť nohou, ako keby bol napojený na 220 Voltov. Neustále kontroloval telefón, ako keby sa dal prepočuť Rytmus s jeho rep(v)om, ktorý má nastavený namiesto zvonenia. Zjavne sa necítil vo svojej koži. Nudil sa. Nepomáhala ponuka koláčika (to zabralo tak do prvej triedy základnej školy), na kávičku nemal chuť, tá predsa patrí k cigaretke, hoci ako ma ubezpečil, už prestal fajčiť, takže aj kávičkovať. Na chvíľu sa zabavil výrobou pukancov v mikrovlnke, potom zaujala jeho pozornosť telka, ale keď niekoľko razy prebehol stovku dostupných programov, usúdil, že tam nič nie je a naďalej sa snažil unikať z osídiel nudy.  Neodmietol síce knihu, ktorú som mu priniesla, ale vraj si ju prelistuje večer. Keď bude mať pokoj. (Z toho vyplýva, že mal práve nepokoj). Nuž nezdalo sa mi, že by teraz nebol vhodný čas, ale čo už? On vie! Nuž, čo. Porozprávali sme si povinnú jazdu. „Ako sa máš?, Ako sa máš ty?, Čo škola?, Čo zdravie?, Čo cez prázdniny?, Prídeš aj na budúci týždeň?, Ako bolo na lyžiarskom?, Ako bolo v kúpeľoch?“ A opäť sa dala nuda krájať. Nespokojnosť sa dala vyčítať z každej jeho bunky. Hlavou mu behali myšlienky a nevedel sa dočkať okamihu, keď ho k životu preberú kamaráti, s ktorými sa vyberie na bicykli na U-rampy. Utekal v mysli do budúcnosti a ja naopak do minulosti.

Zaspomínala som si na dni, keď sme prišli zo školy, hodili, alebo odložili tašky (podľa prísnosti rodičov a vzťahu k „dobrej výchove“) a vybehli sme von hrať vybíjanú, futbal, volejbal, schovávačku a kopec iných hier, na ktorých sme vyrástli. Zrazu som neľutovala, že moju mladosť obišli vymoženosti techniky. Ani vysávač kedysi nevysával sám, ani z chladničky nepadali kocky ľadu, ale samy sme si museli naliať vodu, do formičiek a nechať zamrznúť. To však nie je dôležité. Dôležité je, že som si naplno uvedomila, že nič nenahradí silu prírody a pohybu v nej. Je to ako s jedlom. Môžeš si dať koláče, bifteky, halušky, ale iba z ovocia a zeleniny získaš živú energiu, ktorá súladí s tvojou živou bytosťou a dáva ti esprit. Keď sledujem bledé zombie od počítačov, kŕmené fastfoodmi, chce sa mi plakať. Darmo, všetko, čo pramení z nášho vnútra nás ladí (ako vraví Žiarislav) na radosť. Ak iba zabíjame nudu, oheň v srdci nevytryskne. Môj vnuk pri tejto vete opäť LOLoval, až do vytrysknutia srdca v úprimnom smiechu nad spiatočníckou, archaickou rečou. Som vždy rada, keď ho takto zabavím, je vtedy naozaj v oku hurikánu. Zbiera energiu. A tu som si dovolila zasiať semienko poučenia. Povedala som mu pár slov o Eckhartovi Tollem a jeho sile prítomného okamihu. Navrhla som, aby skúsil len tak stáť, či sedieť, či pozorovať svoje telo, nohy, ruky, dych a zvnútorniť sa. Toto slovo znelo rovnako nemožne ako LOL a pod. a tak sme sa chvíľku na ňom bavili, potom sme sa stali prítomným okamihom smiechu a oboch nás to začalo baviť a zjednocovať, napriek generačným rozdielom. V tom smiechu sme boli Tu a Teraz. A veľmi ľahko sa dalo pochopiť, aký je rozdiel medzi smiechom zo srdca, ktorý lieči a oslobodzuje a výsmechom, alebo pózou s vycerenými zubami.

A potom som už iba pridala: Ak by si sa niekedy chcel zbaviť nudy, začni si užívať svoju vlastnú osobu. Neboj sa samoty (nie osamelosti). Uži si radosť sám zo seba. Z toho, že si. Bez akýchkoľvek prívlastkov, zaraďovaní, porovnávaní, posudzovaní…Raduj sa iba zo svojej čistej prítomnosti na tomto svete. Ak sa to naučíš, budeš spokojný a šťastný všade, lebo si neponesieš so sebou svoj batoh nespokojných večne hodnotiacich a predstavujúcich si myšlienok. Potom budeš mať možno menej kamarátov, ale rozhodne sa nimi nebudeš obklopovať preto, aby si unikol sám pred sebou.

Minulý rok vnuk oslavoval narodeniny so štyridsiatimi mejtmi. V izbe to vyzeralo, ako v preplnenom autobuse. Žiť sa začalo, až keď sa vypilo zopár pív a iného. Tento rok oslavoval v prírode, pri ohníku, na opekačke s desiatimi spriaznenými dušami.

Akosi mi ten vnuk zreje pred očami. Super, som tu a teraz, tak si nemaľujem, ako to bude. Len mám úžasný pocit radosti zo života a keby náhodou dozrieval inak, ako si predstavujem, tak je to jedno. Každý je zodpovedný iba za svoj život. A iba sám sebe rozumie najlepšie.

—

Sonja Vodrážková

Odporúčame túto skvelú knihu:

Osho – O dětech – Osho rozpráva o rôznych základných vlastnostiach detí, ako je napríklad hravosť, nevinnosť a prirodzená inteligencia. Odpovedá na rôzne otázky ohľadne tehotenstva, pôrodu, vzťahu medzi rodičmi a deťmi, výchovy, učenia a vzdelávania detí.

Pôvodná cena: 8.90 EUR, Naša cena: 8.01 EUR

Zľava: 10.00 %, Ušetríte: 0.89 EUR