Nech je nový školský rok naozaj nový

Opäť raz, ako každý rok, prichádza september a s ním aj nový školský rok. Žiaľ, nový vždy iba preto, lebo sa čísla v kalendári pravidelne menia. Pozitívnych noviniek v našom školstve je však stále menej. Keďže technológie, psychológia, spôsob života a vnímania spoločnosti sa menia istým tempom, škola by mala na tieto zmeny prirodzene reagovať, ale to by nesmeli učiť dôchodcovia, v technicky zle vybavených školách, s platmi, ktoré nemôžu motivovať mužov a tí v školstve už roky chýbajú…problémov je samozrejme viac. Tie sú však na to, aby sa riešili a to je jedna z vecí, ktoré by sa človek mal naučiť už v škole. Nie memorovať roky a udalosti a poučky, ktoré napokon nájde aj na internete, či v stovkách odborných kníh, ale naučiť sa aplikovať naučené do života. Inak prichádza po teórii namiesto praxe iba prásk. Nech otvorím akúkoľvek literatúru rozvoja osobnosti, každá aspoň okrajovo spomína význam komunikácie. Doma, v práci, vo voľnom čase, medzigeneračne, partnersky, spoločensky. Prečo? Veď všetci máme viac či menej vyvinutú schopnosť myslenia a komunikácie svojich myšlienok. Máme schopnosť sebavyjadrenia, aj schopnosť komplexnej spoločenskej interakcie. K tomu všetkému máme aj schopnosť cítiť, vnímať, prežívať. Máme schopnosť empatie. Sú to naše najkrajšie vlastnosti, ak ich dokážeme rozvíjať. A navyše robia svet krajším. Lenže ani doma, ani v škole nás neučia, ako ich efektívne využívať. Skôr naopak, často nás nútia ich potláčať, či skrývať.

*

Kniha s názornými príkladmi pre rodičov, ktorí majú chuť a energiu pracovať so svojími deťmi

*

Podľa mnohých pedagógov sa má škola venovať rozvoju intelektu a na ostatné by mala myslieť rodina. Ale kedy? A kto s tým má začať, keď sme sa to doteraz nenaučili, ani starí rodičia, ani rodičia, a okrem toho sú dnes deti v škole viac hodín ako dospelí v zamestnaní a ešte si nosia domov „robotu“. Teda domáce úlohy. Neviem ako by sa páčilo dospelým, ktorí nie sú workoholikmi, aby sa po náročnom dni v práci, museli ešte niekoľko hodín venovať doma tomu istému. Nedáva mi to logiku. Som presvedčená, že niekde je chyba. Nápravu by mohlo priniesť cielené emočné vzdelávanie s dôrazom na rozvoj osobnosti. Pretože už z histórie vieme, aké je nebezpečné, ak sa rozvíja iba intelekt na úkor múdrosti a láskavosti. Hodiny, ktoré aspoň trocha rozvíjali pravú mozgovú hemisféru, ako sú kreslenie, hudobná výchova…považujeme za takmer zbytočné a spôsobom, ktorým sa vyučujú sa často aj zbytočnými stávajú. Telesnú výchovu sme odsúdili na úroveň ulievania sa a nepohyblivé obézne deti si už na základnej škole vytvárajú základ pre budúce ochorenia. Najviac mi v škole chýbalo, že bola odľudštená. Celý tento článok kričí o tom, že už konečne túžim po novom školskom roku, ktorý bude podporovať žiakov, aby sa stali ľuďmi. A nie aby sa učili nerozčuľovať pedagógov, potlačiť svoju osobnosť a opakovať ako papagáje naučené učivo. Nech láskavosť a charakter sú rovnako ohodnotené, ako dobrá pamäť. Nech môžu deti slobodne rozvíjať svoju schopnosť komunikácie a tým rozvíjať svet. Potom sa bude môcť menej učiteľov sťažovať, aká je tá dnešná mládež…Neváži si autority, ku škole nemá rešpekt…Áno, lebo ju naučili viesť monológy namiesto komunikácie, znevažovať emócie a tým brzdiť vývoj. Takže, ak sa chce mládež rozvíjať, musí zabudnúť na „hlúposti“, ktoré jej vštepujeme a ktoré nás doviedli tam, kde sme a neostane jej nič iné, ako ísť vlastnou cestou von zo záhuby. Bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. Napokon, máme možnosť učiť sa od nej a uznať, že v niečom môžu byť aj oni našimi učiteľmi. Nechať sa učiť mladšími nie je prejav našej slabosti, ale našej vyspelosti. Veď už Hviezdoslav písal: Oj, mládež naša, tys buditeľka rána…takže , nečakajme, kým sa zmení školský systém, ale doprajme buditeľom zažať iskričky aj na našom nebi a uznať emócie za rovnako dôležité ako intelekt. Prezraďme im konečne, že staroba nemusí znamenať vysedávanie v čakárňach nemocníc a míňanie dôchodkov na lieky, šedivá hlava aj duša. To sú znaky systému, ktorý nám zakázal byť šťastní a prirodzení aj v škole. Teda od rána do večera. Systému, ktorý dopraje ľudskosť iba silným osobnostiam, ktoré sa dokážu odtrhnúť z priemeru, ale aj tak majú často pocit viny a cítia sa osamelí a nepochopení. Neustála sebakontrola a beh na výkon bez radosti a pochopenia, bez smiechu a šťastia prinášajú v konečnom dôsledku smútok a depresiu. A pre mnohých aj záľubu v alkohole. Dovolená malá explózia hnevu, či záchvat lenivosti, alebo pokojné, verejné priznanie niektorej slabosti je pre rozvoj zdravého človeka omnoho viac ako jednotka z matematiky, či angličtiny. A šťastný žiak by mal byť pre pedagóga omnoho dôležitejší ako jednotkár.

Sonja Vodrážková

*

Takže, ak sa chce mládež rozvíjať, musí zabudnúť na „hlúposti“, ktoré jej vštepujeme a ktoré nás doviedli tam, kde sme a neostane jej nič iné, ako ísť vlastnou cestou von zo záhuby. Bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie.

*

Zaujímavá a  inšpiratívna kniha o deťoch a pre deti:

Paul Liekens/Ann Delnoy – Léčivé příběhy pro děti – Pomocou jednoduchých zobrazení a príbehov sa ako rodič naučíte liečiř svoje dieřa sám. Kniha ponúka jednoduché pravidlá a príklady, aby rodičia sami mohli vytvoriť prirovnanie alebo príbeh pre svoje vlastné deti. Nebude ich to nič stáť a ich dieťa aj oni budú ušetrení od mnohých trápení, ktoré niekedy môžu pretrvávať po celý život.

Pôvodná cena: 6.24 EUR | Naša cena: 4.99 EUR Ušetríte: 1.25 EUR | Zľava: 20%

*