Ezoterici všetkých krajín spojte sa!

Rozprávkový verklikár Carlo, ktorý žil úplne sám vo svojej maličkej komôrke, si vo chvíľke ťaživej samoty vystrúhal dreveného priateľa Buratina. Boli to ťažké časy a bola to ozaj skromnučká izbietka plná prachu a pilín, kutica bez okna, bez piecky. Aby vôbec prežil zimu, tak si chudák starý papa Carlo vylepil na stenu plagát krbu s horiacim drevom a vždy, keď mu krehli ruky, tak si ich ohrieval pred týmto obrázkom. Utiekal sa k nemu vo chvíľach najväčšieho utrpenia. Veril, že raz ho bude hriať skutočný oheň.

Rozprávka o Carlovi a Buratinovi (krásna ruská verzia slávneho príbehu Geppetta a Pinocchia, u nás vyšla knižne pod názvom Zlatý kľučik alebo Buratinove príhody) je nádherne symbolická. Každý z nás máme v sebe duchovného sprievodcu, naše skutočné Ja, ktoré ak oslobodíme zo zovretia skostnatených a zdrevenelých názorov, falošných mýtov, … , tak spod zdanlivo hrubej kôry a spleti konárov uvoľníme z dreva, vystrúhame, nádherného a čistého tvora, ktorý obživne. A potom sa začnú diať divy! Náš nový priateľ strhne naše falošné nádeje a úfanie vo farebné zajtrajšky, strhne plagát s krbom. A odrazu čo to?! Za plagátom, za našim vysneným videním budúcnosti, na ktorý sme sa celé roky pozerali, sa pod vrstvou prachu a pavučín objavia tajné dvierka a už stačí len nájsť Zlatý kľúčik, ktorý pasuje do zámku a …

Posledné mesiace veľmi bedlivo pozorujem mojich priateľov ezoterikov. S niektorými sa vídam pravidelne, častokrát na prednáškach či kurzoch kam chodím natáčať. S mnohými ďalšími je to vďaka sieti. Bolo to ozaj bláznivé obdobie, tento povedzme posledný polrok, prelom rokov 2012 a 2013. Samozrejme išlo o onen magický dátum 21.12.2012, o ktorom sa toľko toho narozprávalo a popísalo, a z ktorého si mnohí urobili div že nie fetiš. Som nesmierne rád, že takýto fenomén vznikol a že nabral až takmer celosvetové rozmery. Ale ako sa hovorí kto vysoko lieta… Tak a teraz tu stojíme opäť s nohami na zemi a hlavne na Zemi a už tak strnulo nehľadíme na plagátik Mayského kalendára, ktorý sme si vyvesili na stenu. Aj keď mnohí z priateľov k nemu ešte občas bázlivo vzhliadnu a rozvíjajú svoje fantázie ďalej. Chvalabohu však už nie s takou vervou, lepšie povedané, už to nie je také maniacke.

Celý minulý rok som počúval zaručené channelingy o tom čo za obrovskú transformáciu sa tu udeje, do akých nedoziernych dimenzií sa presunieme. Správy z tých najdôveryhodnejších zdrojov o konci duality, o konci Matrixu, o planetárnom vyslobodení. A odrazu je to všetko preč. Všetky tie zainteresované reči, plány a nádeje, všetko je akoby zabudnuté. A tak trochu násilne vytesnené v rozhovoroch týchto mojich známych. Zrazu, ako mávnutím čarovnej paličky, zmizli z webu pravidelné informácie o situácii v iných dimenziách a niektorí channeleri sa vytratili úplne, verím že nadobro. Mnohí verejne populárni a vo svete ezoteriky činný ľudia odrazu preladili na iné témy, zmenili rétoriku a zahodili celý minulý rok za hlavu.

Áno, je to také populárne medzi ľuďmi, najmä medzi takzvanými duchovnými, oklepať sa z minulosti. Vnútorne sa prenastaviť, autohypnózou presvedčiť seba samého, že vlastne robili to najlepšie čo v onom čase mohli, že sa pohybovali po ceste srdca, že nikomu neubližovali atď. Existujú populárne a už takmer sprofanované vetičky a „prikázania“ zo sveta duchovných vied, častokrát úplne vytrhnuté z kontextu a upravené tak aby vyhovovali rôznym teóriám. Medzi ne napríklad patrí, že sa nemáme viazať na nič minulé, že čo bolo bolo, už to nezmeníme a čo bude, to tiež nezmeníme, budúcnosť je mystérium. Máme žiť Tu a Teraz! To je síce pravda, ale vo svete každej dimenzie platí aj zákon zodpovednosti za svoje činy, zákon karmy. To nie je len tak, že kašlem na to, mňa sa minulosť už netýka. Môžme to akože vytesniť z poľa našej pozornosti a nevenovať tomu energiu, ale v skutočnosti si všetky tieto činy z minulosti nesieme zo sebou. V nevedomí. A preto sa každému vráti čo zasial. Kto tu šíril poplašné správy o konci sveta, o troch dňoch temna, o definitívnom rozdelení planéty na dve Zeme, o troch mesiacoch nepretržitých mrazov pod mínus 40 stupňov, … , všetci títo zaručení proroci si budú musieť prejsť pochopením a aj bolestnou sebareflexiou ak chcú očistení kráčať ďalej. Je to dôležité hlavne pre nich samotných. Inak tu budú čoskoro tapetovať ľuďom mysle ďalšími plagátmi a maľovať ďalších čertov na steny. Aj je úplne jedno či sú to murované, alebo facebookovské steny. Nie je nič jednoduchšie ako sa alibisticky vyviňovať a zriekať sa zodpovednosti. (Nebudem tu spomínať ľudí, ktorých mám na mysli, aby som nebol nahriaknutý z urážania ako v mojom predchádzajúcom článku – tu). A teda radšej ani nerozvíjam myšlienku o tom, ako veľmi títo novodobí kazatelia pravdy pošramotili povesť ezoteriky ako takej, ako podľa mňa exaktnej vedy. V očiach mnohých inteligentných ľudí, ktorí začínali koketovať so svetom metafyziky a duchovna pri hľadaní seba a „vyšších“ právd, sú teraz ezoterici synonymom šarlatánov, ba až choromyseľných ľudí. A ani sa takýmto názorom nečudujem.

Ale nejde iba ľudí ktorí vymýšľali a šírili rôzne divoké posolstvá. Z tých sú mnohí, jemne povedané, strelení a tým je zbytočné hovoriť o sebareflexii a objektívnom vnímaní seba. Skôr ide o veľkú skupinu ľudí, ktorí žili a verili v tzv. Mayské proroctvo a všetku tú neprehľadnú teóriu okolo.  Skutočne ich nebolo málo. A veru nebolo málo ani tých vystrašených a bezradných. (Kto má chuť nech si prelistuje fóra a diskusie z decembra 2012.) Tu by som chcel opäť pripomenúť ono tak často spomínané odstrihnutie sa od minulosti. V skutočnom duchovnom svete ide o odstrihnutie sa od naviazanosti na psychické nite a povrazy, ktoré nám bránia byť samými sebou, odpojenie sa od tých väzieb čo nás držia v opakujúcich sa myšlienkových a emočných cykloch, a ktoré častokrát prechádzajú až do ťažkých chorôb. Vo svete úprimne hľadajúceho človeka však nejde o odstrihnutie sa od faktov a dát. Práve naopak, človek by sa mal zo svojej i z cudzej minulosti vedieť poučiť, pochopiť, kde sa mýlil a kde chybil, aby znovu nezakopával a nemotal sa v kruhu. V tom je význam Tu a Teraz. Chápať svoj život v celej šírke, ale neľpieť na ničom. Ani na minulosti, ani budúcnosti. A potrebuje niekto silnejšie memento z nedávnej minulosti ako bol dátum 21.12.2012?! Epic fail, ako sa populárne hovorí na sociálnych sieťach.

Ten kto sa nevie poučiť z toho čo sa mu udialo na vlastnej koži, ako by mohol pochopiť všetky tie mýty a báje, ktoré sa udiali v ďalekej histórii? Ako môžme potom pochopiť hlboké podobenstvá Biblie, Koránu či dokonca príbehov, ktoré sa viažu k Atlantíde? Veľmi ťažko. Hlavne ak všetko berieme doslovne. Symbolika starozákonného stromu Poznania a vyhnania z Raja, nie je vôbec vzdialená Mayskej symbolike o konci času a duality. Avšak je rovnako naivné si myslieť, že istá pani Eva sa reálne nechala zviesť hovoriacim hadom, skutočne veriť, že ide o konkrétnu historickú udalosť (čo si mimochodom myslí značná časť ľudstva), ako napríklad to, že pri konci cyklu Mayského kalendára skončí aj čas, že prídu očistné tri dni temna, že všetci tí materialisti (v preklade: vedci, biznismeni a tzv. egoisticky uvažujúci ľudia, ktorým ide len a len o hmotné statky, iba o jablká poznania, nie o vyššie Poznanie), teda tí ktorí sa dosiaľ „neprebudili“ a nepochopili Božie riadenie vesmíru, budú zosadení do nižších sfér a odsúdení k postupnému zániku, zatiaľ čo tí, ktorým sa dostalo skutočného videnia, budú povznesení cez Piatu či Päťdesiatu-piatu dimenziu až kamsi do Raja. Kto nechápe, že pri ozajstných duchovných védach ide o symboliku, tak sa úplne míňa s ich učením.

A nemusíme sa ani presúvať po časovej osi. Jasne vidíme to súčasné vrenie v moslimskom svete. Konkrétne tento mesiac došlo k vypáleniu celej kresťanskej štvrte v istom Pakistanskom meste, len a len kvôli tomu, že niekto z miestnych kresťanov sa údajne rúhal Alahovi. Presne tak to ale vyzerá, ak sa veci duchovné, transcendentálne, berú doslovne. Symbolicky, v hlbších súvislostiach, je Korán úžasný klenot, kniha kníh. Doslovne je to psycho-porno-horor. A tak to potom často aj končí: vypaľovaním, rabovaním, znásilňovaním a samovražednými útokmi. Keď slepý vedie ostatných slepcov. Keď je dôležitejšia ortodoxnosť ako poézia. Keď sa v chrámoch káže, namiesto toho aby sa tam tancovalo a meditovalo. Keď je dôležitejšia fanatická doslovnosť, ako to čo je ukryté medzi slovami.

A nie inak je to s ani týmito modernými náukami. Kto sa nepoučil z decembrového nakupovania ryže, konzerv a sviečok do zásob, budovania podzemných krytov atď., ten sa skutočne nevie odstrihnúť od minulosti. Očakával a zase bude očakávať, že jeho veci a problémy vyrieši niekto iný. Niekto väčší (zrejmá fixácia na rodičov): Atlanťania, Plejáďania, alebo Vesmírna inteligencia či Božia prozreteľnosť spravia čary-máry a po troch dňoch temnoty vyjde zbrusu nové usmievavé slniečko a my sa na veky vekov budeme už len radovať a súznieť všetci spolu v ničím nerušenej harmónii. Hosana hosana na nebesiach. Tak to predsa malo byť podľa zaručených správ!? Či?

Je to presne to isté: nájsť vinníka, ktorý je zodpovedný za naše problémy (viď napr. fatva u radikálnych moslimov; či ukazovanie prstom na nepriateľa u väčšiny svetových politikov), ako nájsť niekoho, kto ich za nás vyrieši. Kto za nás sníme hriechy sveta. Odveká hra na hľadanie Satana a Boha, ktorú tu ako zakliatí a teda úplne zacyklení hráme. A pritom všetko nesieme v sebe! Celý vesmír. Naše naprosté vyslobodenie či zatratenie. Stačí si vybrať! A ak chceme hore, musíme na sebe pracovať, nie úfať v cherubínov či ufóncov. Alebo v populárne ezoterické teórie, akou je napríklad tá o stej opici (tu). To, že sa niekto dostane na vyššiu duchovnú úroveň, že sa stane realizovaným, je jeho vlastná vnútorná cesta. Na tú úroveň sa nedostal preto, že chcel pomáhať iným. Nedostal sa tam ani preto, že chcel pomáhať sebe. Akákoľvek túžba, či cieľ bránia spontánnemu oslobodeniu. Každé vedomé chcenie, každá aj tá najlepšie mienená myšlienková konštrukcia a následná konkrétna snaha sú bariérami v raste. Cesta je pre každého individuálna, jedinečná a bez presných pravidiel. Kto chce rásť, mal by spontánne načúvať sebe, svojmu telu a duši, vytvárať podmienky na to aby bol čím viac v harmónii, bol si vedomí toho, čo ho uvoľňuje, čo nevytvára napätie. Preto sa ciele vedomého človeka na púti životom/životmi neustále menia. Neuľpieva na veľkých pravdách a proroctvách. Až sa postupne dostáva do štádia, kde ciele úplne zmiznú. Ostane iba cesta a napokon sa aj tá stratí. Ostáva iba číre bytie. V skutočnosti ani niet kam putovať. Celé naše trmácanie sa cestou necestou vedie k tomuto pochopeniu. Musí to však byť pochopenie existenciálne, bytostné, individuálne, nie iba intelektuálne. Práve toto nám neustále pripomínajú osvietení ľudia najrozmanitejšími slovami, podobenstvami, príbehmi, symbolmi. A to, že realizovaní, či osvietení ľudia pomáhajú či inšpirujú ostatných, je viac menej „vedľajší efekt“ ich vnútorného oslobodenia. Práve ako rozkvitnutá ruža nevonia iba pre seba, ale jej vôňa priťahuje všetkých všímavých okoloidúcich.

Zúčastnil som sa raz besedy s najúspešnejším českým himalajistom, kde tento sympatický chlapík citoval svojho ďalšieho kolegu horolezca: Tri mesiace tréningu z človeka neurobia Himalájskeho lezca. Veľmi trefné a pravdivé, ako to ostatne vidíme v momentálne ohromne populárnej vysokohorskej komerčnej turistike. Klienti sebavedomo (a naivne) očakávajú, že po dvoj-troj mesačnej intenzívnej príprave (ak vôbec), hravo zvládnu so sprievodcom a šerpami ktorúkoľvek osemtisícovku. Častokrát to končí tragicky. Byť profesionálnym horolezcom znamená žiť s horami, byť v horách, milovať ich. Byť dostatočne aklimatizovaný a vnútorne pripravený na to, aby dokázal takéto extrémne výstupy. Sú to roky tréningu, driny a skúsenosti. Tento krásny citát a dá sa samozrejme aplikovať na akúkoľvek disciplínu, no vo svete duchovna platí priam umocnene, na druhú. Tu sa nedá spoliehať na náhody a dobré počasie. Ľudkovia (mám na mysli reálnych ľudí, ktorých poznám) si na jeseň 2012 zmysleli, že keď budú do konca roka každý deň hodinku ráno a večer meditovať, posielať pozitívnu energiu celému svetu a samozrejme srdiečka a slniečka na facebooku, tak na konci roka smelo vystúpia na najvyšší vrchol ľudského duchovného vedomia a nielen to, hohohó, pozor, keď sa oni a im podobní spoja, tak zo sebou dokonca potiahnu aj celý zadubený zvyšok ľudstva! Ezoterici všetkých krajín spojte sa!

Čítam dnes diskusie a sledujem sklamanie a bezradnosť mnohých. Niektorí z neúspechu vinia tých hlasačov právd, ktorým predtým neochvejne verili, z toho, že ich vodili za nos (podobnosť s Pinocchiom čisto náhodná) iní zase z toho, že sa nič sľubované neudialo obviňujú zvyšok ľudstva, to tupé stádo, tých ovčanov (ako ich radi posmešne nazývajú), pretože ich neuvedomelosť vraj zabránila Vzostupu. Pozrie sa niekto z nich/niekto z nás/ skutočne do seba a za seba? Sme dosť objektívny a pravdivý voči sebe, že si spomenieme na všetky tie bludy, ktorým sme verili, všetky tie drísty čo sme do sveta vytrubovali? A vieme sa z toho poučiť? To sú dôležité otázky a hlavne dôležité odpovede a nie to či existuje Haarp a Plejáďania a 72 panien na nebesiach.

Len tak na ilustráciu – onehda som bol natáčať prednášku populárnej to pani Karaimi z Haluzíc (zostrih bude čoskoro u nás na blogu) a nevychádzal som z údivu: kam sa stratili všetky tie úchvatné teórie, ktoré sme slýchali posledné roky práve od týchto ľudí, že totiž nad požehnanými Haluzicami je už aktivovaná a dokonca okom viditeľná brána, most do vyšších dimenzií??? Že tam už plynule prešli zo 4D do 5D. A podobné skvelé správy, samozrejme všetky odkazujúce na december 2012. A tu bác ho! Na tejto prednáške sa dozvedáme, že máme pred sebou minimálne 10 až 15 rokov tvrdej práce a až za týmto horizontom nás možno čaká onen Veľký Prísľub vzostupu. Divákom, ktorých bolo mimochodom tiež požehnane, pri týchto slovách naprosto citeľne poklesla nálada, úplne bolo cítiť ten energetický skok (vtipný to moment). Celkovo Karaimi veľmi pekne rozprávala viac než hodinku, ale presne ako píše bloger Ján Menděl vo svojom výbornom článku (tu), kde spomína samozvanú šamanku Keishu Little Grandmother – Stejně jako stovky jiných, mluví a mluví, ale obsah jejího sdělení je poněkud vágní. Závěr? – Milujte se a mějte rádi planetu. Hezký závěr, ale to už jsme tak nějak věděli i dřív! . A ja ešte dodávam z onej prednášky – Stíšte sa, vstúpte do svojho vnútra, buďte všímavý a pozorný k sebe, neviažte sa na emócie, buďte pánmi seba samého, to je zdroj vášho osobného rastu. Krásne to slová od krásnej pani, akurát že ich hovoria skutoční majstri už celé tisícročia. Tu môžme konečne vidieť rozdiel niekoľkých dimenzií v úrovni vedomia! Nie je totižto to isté, ak povie rovnakú myšlienku, hoc aj tu istú vetu od slova do slova, skutočný majster, alebo to hovorí práve populárny channeler, nech je to dajme tomu aj pohodový milý človek, s dobrými a čistými úmyslami (akým nepochybne je aj charizmatická Karaimi), ale predsa len žijúci vo svete ega. Ak niečo povie napríklad Krišnamurti, Tolle, Osho či Zenový majster, tak s cieľom, ukotviť poslucháča aspoň na chvíľu v prítomnosti, áno v onom Tu a Teraz, prebudiť v ňom pochopenie, nie sľubovať hory doly niekde v rozprávkovej budúcnosti. Motivácia je tam naprosto iná. A platí aj ono okrídlené, že omyl prebudeného majstra stojí za viac ako čistá pravda vyrieknutá „obyčajným“ človekom. Pretože skutočný majster sa neviaže na slova a na dátumy, ten je ďaleko za slovami, nad slovami, medzi slovami…

Celkom relevantná by tu bola výhrada od čitateľa, že čo je potom obsahom, záverom, tohoto blogového príspevku, keď ho píše bytosť tiež nie prebudená. Motívom ostáva opäť to isté ako v článku minulom, upozorniť mojich súpútnikov na duchovnej ceste, ktorých si aj napriek názorovým rozdielom veľmi vážim, aby sa pozreli na seba inou optikou. A píšem to samozrejme aj kvôli sebe, môžem sa tak celkom úprimne aj ja pozrieť do zrkadla z iného uhla. Tento článok môže byť práve tak dobre konfrontácia ako aj spoveď. Aj ja si samozrejme vylepujem rôzne plagátiky po stenách, verím večným pravdám, až kým sa mi neošúchajú. Ohrievam si ruky a dušu nad ohňom tohoto a potom onoho majstra. Hľadám ten najčistejší plameň páliaci nekompromisne všetky lži. Ale už to nie je v takom ošiali ako voľakedy pred rokmi, keď som sa z horúcou hlavou vrhal do sveta duchovna a hádal sa z každým o tú svoju jedinečnú a jedinú pravdu. Dnes je to omnoho jemnejšie, meditatívnejšie, pomalšie. S návratom k bežnému životu. K ľuďom, vzťahom, rodičovstvu, prírode, k sebe. Niet sa kam ponáhľať, neexistuje žiadna skratka, žiadny konkrétny cieľ. Som si vedomý toho, že sa postupne vidím čoraz objektívnejšie, komplexnejšie. A kráčam síce pomaly, ale všímavo ďalej…

A čo sa týka tej skutočnej pravdy, tak tu sa mi pritrafil výrok:

Nič nie je nikdy pravda, jedine za určitých nepresných podmienok, a aj potom len z určitého, ťažko popísateľného hľadiska.

David R.Hawkins

P.S.: Z tohto citátu samozrejme vyplýva, že ani samotný tento citát nie je pravdivý, resp. len za určitých špecifických podmienok. Práve tak ako môj článok. Len verím, že mi z neho nenarastie dlhší nos ako beťárovi Pinocchiovi, ktorý sa mimochodom tohto roku dožíva 130tich narodenín.

JP

Keď už ezoterika, tak táto vynikajúca kniha:

Osho – Psychologie ezoteriky – Osho hovoril k tisícom ľudí zo Západu, aby im priblížil a vysvetlil východnú múdrosť a pomohol im rozvíjať ich vedomie. V tejto knihe odpovedá na otázky svojich žiakov, ktoré pokrývajú širokú škálu tém: duchovné a meditačné praktiky, sexualita, povaha Boha, východná a západná myseľ, joga, sny, vedomosti, racionalita a iracionalita, sedem tiel človeka, uskutočňovanie a bytie, osvietenie, evolúcia.

Pôvodná cena: 7.20 EUR | Naša cena: 6.48 EUR Ušetríte: 0.72 EUR | Zľava: 10%

Súvisiaci článok:

Ako sa z konca Mayského kalendára stáva naozajstná katastrofa

Mohlo by vás zaujímať:

• – ANTI-EGO-HYSTERIE aneb esoteoretici v pasti

• – Dost bylo ezoterních masek – propusťme hněv!

• – Tou brzdou jsou ezoterici!

• – Ezoterické výhovorky, ktoré využívame, aby sme sa vyhli zodpovednosti za svoje konanie

• – Ego a ezoterika