Obetný baránok, alebo čo je to mobbing

Nežijeme v časoch, keď je život prechádzka ružovým sadom. Je nás veľa, všetci chceme prežiť a na to potrebujeme peniaze. Tie sa zväčša získavajú prácou, ale tej je čoraz menej a tak namiesto pohody na pracovisku vzniká často špirála nepohody, zlosti, či útlaku. Na povrch vyplávajú zlé medziľudské vzťahy. Strach, neprajnosť, nenávisť, žiarlivosť…Cez ne sa do firiem dostane rakovina podniku – mobbing.

Napádanie, šikana alebo anglicky mobbing predstavuje sústavné útoky na pracovisku proti určitému človeku. Všetko vzniká veľmi nenápadne. Ohováraním, klebetou, malým konfliktom alebo len zlým manažmentom, ktorý nezvláda udržať kultúru a jasné riešenia na pracovisku. Niekomu potom zlyhajú nervy a zaútočí. Keď sa k nemu pridajú aj ostatní a útok je pravidelný a smerovaný vždy proti tej istej osobe ide o mobbing. Obeť mobbingu je postupne zaháňaná do úplnej izolácie od okolia. Obeť je ohováraná, ponižovaná, utláčaná, vylúčená a  urážaná. Nikto sa s tým človekom nakoniec neodváži porozprávať, alebo sadnúť si s ním za ten istý stôl, aby sa náhodou nedostal do podobnej situácie. Mobbingom netrpí iba obeť, ale celý kolektív. Mobbing môže začať šéf, majiteľ ale zväčša je to kolega, ktorý má strach, že príde o prácu, alebo sa bojí konkurencie, či nezvláda morálnu výšku, náboženské presvedčenie, sexuálnu orientáciu alebo nadpriemernosť, či entuziazmus danej osoby. Presný model vzniku mobbingu nie je jasný. Ak ide o hru šéfa – táto forma psychoteroru sa označuje ako bossing. Prejavuje sa prehnanou kontrolou plnenia pracovných povinností, dochádzky …, neschválením dovolenky, aroganciou voči zamestnancovi, slovnými útokmi, nedocenením odvedenej práce, neustálym ponižovaním a častou neoprávnenou kritikou, zosmiešňovaním pred kolegami, oklieštením dostupnosti dôležitých informácií, prácou, pri ktorej je jasné, že ju pracovník nemôže zvládnuť, lebo na ňu nemá kvalifikáciu, alebo silu, nemožnosťou vyjadriť svoj názor, sexuálnym obťažovaním, vyžadovaním zbytočných nadčasov… Mobbing naopak vytvára vždy kolektív. Je to účinná zbraň, ktorá dokáže veľmi rýchlo človeka vyhnať z práce. A keď chce obeť mobbingu stoj, čo stoj ostať na pracovisku, často skončí v psychiatrickej liečebni alebo v nemocnici, kvôli závažnému ochoreniu zdanlivo nesúvisiacemu s jeho prácou, ale je dokázané, že choroby sa nevyhýbajú celému kolektívu, kde v podstate všetci žijú v strachu a v strate sebadôvery, nielen obeť. Podľa expertov je najhoršia situácia v štátnych službách a v odvetviach, ktoré znižujú stavy, v zdravotníctve a školstve a všade tam, kde nie sú jasné pravidlá a kompetencie. Tam môžu takéto praktiky ľahko likvidovať psychicky slabšieho konkurenta. Jedna automobilová spoločnosť vypracovala systém pravidiel toho, ako mobbing odhaliť a ako mu čeliť. Jeho úspešnosť závisí vždy od odbornosti, sily a ochoty vyššieho manažmentu. Odhaľovaniu mobbingu a riešeniu jeho dôsledkov sa v súčasnosti venuje viac medzinárodných organizácií a právnych kancelárií. Narastá počet procesov, kde poškodení žiadajú náhradu za ušlý zisk ako aj za škody na zdraví.

Rovnako narastá počet súdnych procesov za bullying, toto menej známe slovo sa používa najmä vo Veľkej Británii a znamená tvrdšiu formu útokov, ale týka sa zväčša iba dvoch ľudí. No neriešený spor dvoch členov kolektívu môže tiež prerásť do mobbingu. Británia má dokonca aj tímy aktivistov bojujúcich proti bullyingu a majú aj webové stránky venované tomuto problému. Problém deptania, psychoteroru a šikanovania sa dostáva aj na medzinárodné fóra psychológov. Z lekárskeho a právneho hľadiska sa za mobbing považuje, ak útok na osobu sa vyskytuje aspoň raz za týždeň a trvá najmenej pol roka. Zákony ale neriešia poškodenie osobnosti človeka, ktoré môže nastať omnoho skôr, už v prvých týždňoch mobbingu. Často ide o trvalé následky. Vo svete sa objavuje čoraz viac kliník, na ktorých sa liečia obete týchto sústavných útokov. Otázkou je prečo táto šikana vo svete narastá, či sa charakter ľudí z roka na rok zhoršuje, že dochádza stále k častejším prípadom šikany, alebo sa ľudia prestali báť o tomto probléme hovoriť? V niečom majú pravdu obe tieto tvrdenia. K tomuto nepríjemnému javu vedie neustále sa zvyšujúce pracovné zaťaženie, rastúci stres, životné neistoty a znižujúci sa počet pracovných miest, ale aj množstvo zneužiteľných súkromných informácií šíriacich sa na sociálnych sieťach. Na druhej strane je dobré, že problém bol konečne definovaný. Kým veci nepomenujeme, ťažko sa dá hľadať riešenie problému. Prvý, kto túto otázku otvoril a problém pomenoval, bol nemecký psychológ Heinz Leimann. V osemdesiatych rokoch pracoval vo Švédsku ako terapeut pomáhajúci riešiť rodinné problémy. Uvedomil si pri tom, že veľmi často vznikajú z neriešiteľných pracovných stresov a ponižovania na pracovisku. Podľa prieskumov, ktoré robil, trpelo v tom čase mobbingom 3,5% švédskych zamestnancov. Toto inšpirovalo ďalších vedeckých pracovníkov, ktorí zistili, že v Nemecku trpí šikanovaní 1-5% ľudí a vo Veľkej Británii 2-5%. Wikipédia uvádza už 16% a zrejme počet obetí bude narastať. Na Slovensku takáto štatistika neexistuje. To však neznamená, že neexistuje tento problém, ktorý má často za následok aj samovraždu. Približne 20-25%samovrážd vzniká na základe mobbingu, alebo zlých vzájomných vzťahov na pracovisku.

Obeťami mobbingu sa nestávajú len slabší jedinci. V mnohých prípadoch je to presne naopak, odnesie si to najsilnejší. V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že H.Leiman sa inšpiroval pri pomenovaní problému ríšou zvierat, kde sa často stáva, že sa stádo slabých spolčí a vyženie silného jedinca. Pri útoku na šéfa ho stačí pár razy verbálne napadnúť (v mužskom kolektíve aj fyzicky), alebo len pravidelne spochybniť jeho rozhodnutia. Neustále na neho donášať vyššiemu šéfstvu.

Človek, ktorého kolektív označí za čiernu ovcu nemá veľa šancí. Pohovor s psychológom je jedna z možností, ale tiež problém nerieši, pretože opakovať si formulku, že útočníci sa boja, preto útočia, sú slabší ako obeť a podobne, veľmi nepomáhajú zvyšovať sebavedomie, ak sa s ním nikto nerozpráva zo strachu, aby neupadol do nemilosti. Príčiny mobbingu nie sú dosť jasné, ale môže ísť o viac vecí. Napríklad, obeť ruší kolektív svojou usilovnosťou, trhá normy a tak bráni lenivcom v pokojnom živote, ale môže ísť napríklad aj o akéhosi malého udavača, ktorý sa snaží byť v jednote so šéfstvom a nie s kolektívom, stačí trebárs aj to , že kolega sa bojí, že by mohol prísť o miesto a tak začne očierňovať spoluzamestnanca. Môže ísť o zveličovanie skutočnosti, ale aj o úplne vymyslené nezmysly, ktoré zapríčinia, že všetci začnú obeť ohovárať alebo dokonca napádať. Neprajná klebeta je horšia ako jed. Nevina sa dokazuje najťažšie. Napokon postihnutý buď odíde sám, alebo skončí na psychiatrii. Niekedy vyrieši prípad nadriadený, ktorý človeka, s ktorým už nikto nechce spolupracovať, prepustí. V tejto súvislosti môže byť zaujímavý príbeh z histórie. V starej židovskej osade bol taký zvyk, že vždy na začiatku roka sa vybral a označil jeden baran – z toho vznikol výraz obetný baránok – do ktorého sa prenášali všetky zlé vlastnosti pospolitosti. Na konci roka barana zabili, čím odstránili svoje nezvládnuté emócie. Možno princíp mobbingu je založený na niečom podobnom. A riešenie? Osobná statočnosť, zbavovanie sa strachov a rozvoj osobnosti.

Sonja Vodrážková

 .